Spísala som v sebe
Príručku o Tebe
A skrátka chodníčkoch
Červenou som značila
Body hravo smelé
Keď som ich šteklila
Ceruzkou z tuhy
Navrhla som
Skicu svojej truhly
Strany hladia
Len moje dlane
Ak život dáš za ne
Potom som objektívna
sama sa ne(s)klamem
pokrčený roh
to len kŕčovité prsty
zamenili záložku
preskočili zopár
riadkov
pár
za pár piatkov
preskočila
k pointe muža
a zároveň Teba
správna konzistencia
a pomer
žiaden polomer
ani žiaden priemer
cyklickej seansy
nad mojím životom
čo ma je po tom
že kedysi...
pohrával sa
s idiotom
interpunkcia bez výkrikov
načo dvíhať Kalašnikov
(SKLADníkov
a iných KULTURistov)
veď väzbou je kvalita
nelacnými
pevne zlepenými
atómami
keď sme sami
a nekecá mi do toho
energia iných tiel
ach dotýkam sa boha
vraj prorok
čo bude o rok
na poslednej stránke
interpunkcia
bez bodky
len tri bodky...
mám!
Príručka II
Nám poruke
