Na prózu sa treba vypísať, na poéziu vytrápiť...na na na na na aaa! Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Poézia, Próza
Plynie jar, nie prvá ani posledná, čo voniam dych Tvojich kvetov. Si však niekde v diaľke a nemá význam hľadať Ťa ako strateného anjela. Putujem bez zámeru a vtom... „Som Šťastena, ale nechytaj ma. Len ma nasleduj a viac sa nepýtaj." Čo by som to bola za dobrodružku, ak by som sa nedala zlákať šibalskými očami a sľubnými rečami. Ach, chcem, predsa, viac. „Šťastena, už Ťa mám. Uväzním si Ťa navždy pre seba!"
Odhalenie. Omyly? Nedostatky? Kto to strávi... Víťaz je často známy až po zápase, tak nám neostáva nič iné, len čakať a čakať. Kritike sa nevyhneš ani Ty, ani Tvoja pravda, ani Tvoje ego. Budem rozlišovať, a to - nám tak sympatické protipóly. V užšom zmysle, kriesime odbornosť po násilnom napadnutí laikmi, zatiaľ čo v širšom zmysle, akokoľvek hodnotíme a často si takýto názor pletieme s vylievaním kolomaže svojho pokazeného voza na voze kritizovaného. Ba čo viac, na skratke k sebareflexii s obranným štítom, často nájdeme ležiaceho, ochromeného kritika, ktorého znenazdajky napadla agresívna povaha kritizovaného.
Chodím po svete a nepoznám ho... Chodíš po svete a poznáš ma... A v tom tkvie celá naša roztomilá existencia. Či už na námestí, v bare, škole (či práci), jednoducho kdekoľvek - cítiš sa ako cudzinec. „Zdravím všetkých!" Vytetujem si zvolaciu vetu, ktorej expresivita nepozná hranice termínu „ignorácia".
