Devín je strakatý, čiernobiely pes s neodolateľne milým pohľadom. Ten kukuč je však len pre vyvolených. V útulku bola pri ňom poznámka “veľmi plachý” a netrvalo dlho, kým sa jeho noví majitelia presvedčili, že to bol len zdvorilý eufemizmus. V skutočnosti má Devín neprekonateľný strach z ľudí. Akceptoval Martina a Lee, keď však zbadá niekoho iného, chytí ho šialená panika! Behá ako zmyslov zbavený, breše, kňučí, večne je v strehu a vždy pripravený zutekať. Každú nedeľu chodím ku Karpiscakovcom na večeru – ani po niekoľkých mesiacoch nebol Devín schopný zobrať si jedlo spod mojej stoličky!Martin s Lee si robili starosti, aby jeho strach neprerástol do agresivity. Po porade s veterinárkou mu začali dávať sedatívum Prozac, dve tabletky denne. A do stravy mu miešajú špeciálne namiešané čínske bylinky - jasný dôkaz, že Amerika je ďaleko skazenejšia, ako sme si mysleli. Nielen ľudia sú tu na liekoch, ale dokonca aj domáce zvieratá!Minulý mesiac sa moji americkí rodičia vybrali dovolenkovať do Číny, tak som sa opäť na čas usídlil v ich dome s úlohou polievať kvety a starať sa o psa. Pri mojom príchode ma Devín milo prekvapil. Žiaden brechot, zrýchlené prechody okolo mňa takmer ustali - oproti predošlým stretnutiam výrazný pokrok! Začal sa pýtať von, vykonať si tú svoju vec, tak som ho pustil do záhrady. Netušil som, že tým začína moja kalvária.Devína som domov dostal pätnásť hodín po tom, čo som ho vypustil. Mal som kopec roboty, no miesto toho som musel vymýšľať desiatky spôsobov, ako ho prilákať. Vyskúšal som VŠETKY možné pozitívne metódy, úporne sa snažiac nedať najavo, že by som ho najradšej niečím praštil po tej prekrásnej gebuli. Lákal som ho sladkým hlasom, sľubmi i prosbami. Dokonca som mu spravil cestičku zo psích keksov zo záhrady domov - všetko nadarmo! Prišiel večer. ‘Tma a hlad ťa privedú k rozumu,’ myslel som si, ale kdeže! Po polnoci som odpadol do postele, no spal som nepokojne; do snov sa mi miešali predstavy, ako Devína žerú kojoty a štípe štrkáč.O pol siedmej ráno sa Devín hodil o sklené dvere vedúce z mojej spálne do záhrady. To bol signál, že sa zmieril so svojím osudom. Odvtedy sa stal mojím tieňom, psím alter egom. Ukázalo sa, že keď mu akurát nešibe, je to neuveriteľne bystrý pes. Po dvoch dňoch pochopil, na čo slúži budík, a keď som do desiatich sekúnd nevstal z postele, donútil ma on. Strach v jeho očiach nahradili šibalské iskričky, keď sa ma snažil vyprovokovať do hry. Zahrnul ma svojou bezvýhradne oddanou psou láskou. Kto kedy tvrdil, ze Devín nedôveruje cudzincom?!Týždeň po tom, ako sa Karpisakovci vrátili, prišiel som opäť na tradičnú nedeľnú večeru. Už od dverí ma vítal zúrivý štekot, ktorý zosilnel, len čo som vstúpil. Môj oddaný psí spoločník sa chránil priblížiť sa ku mne na viac ako tri metre. Bol som znovu cudzincom, snažiacim sa vpadnúť do sveta, v ktorom nemám miesto.Devín ma chladnokrvne vymazal z pamäti a mňa zrazu rozboleli dávne, starostlivo ukryté spomienky. Neopätovaná láska sa mi scvrknutá chúlila k nohám a cez čerstvú dieru v srdci mi zavial studený prievan. Nemôžem sa ale na Devína hnevať za to, že mám na srdci novú jazvičku. Kto vie, koľko ich ako šteňa nazbieral on?
