Drobné radosti

Taký business class, to je vám skvelá vec. Francúzske šampanské som mal naliate, ešte sme sa ani neodlepili od zeme. Päťchodové menu pripravené rakúskym kuchárom roka 2002 nemalo chybu. Aj viditeľnosť bola fantastická. Keď sme pri Amsterdame opúšťali kontinentálnu Európu, pripil som si úžasne sviežučkým Grüner Veltliner a pri Isle of Man, ležiacom medzi Britániou a Írskom, som presedlal na Korcher Cuveé, neskorý zber. Sedadlo som si sklopil do ležatej polohy a naplno sa oddal trúchlivým myšlienkam. Kam sa to, do pekla, zasa ondiem?V Arizone všetko po starom. Bolo nádherných 33 celziov, štvrté najchladnejšie leto, odkedy sa robia záznamy. Žiaľ, minulý čas som nepoužil náhodou. Teraz sa to slnko snaží dobehnúť a spáliť tú trochu zelene, čo tu je. Takto nejako si predstavujem život na Venuši.Žijem nomádskym životom, momentálne housesittujem jeden multimilionársky dom. Prechádzam sa medzi sochami v obývačke, kŕmim rybičky a vtáčiky a po nociach hrám na koncertnom krídle... A za toto všetko mi ešte aj platia! Čudní ľudia títo Američania. Všade majú alarmy, no boja sa nechať dom opustený, tak tam radšej naládujú mňa. Pritom ja som pacifista, a keby prišli zlodeji, určite by som odpor nekládol. Skôr by som dával pozor, aby nejakej soche pri prevoze neodštiepili kus prsta.Jediné, čo ma trápi, je, že zatiaľ nemám prácu. V hudobnom fachu nie sú ponuky. Môj profesor prejavil podobnú citlivosť ako tí v Austrian Airlines a dal mi dodatočné dvetisícdolárové štipko. Tak som si aspoň bez obáv kúpil všetky knihy, čo potrebujem, pretože to nie je sranda – za učebnicu taliančiny som zaplatil 150 miestnych makovíc. Na rozdiel od mnohých slovenských študentov je mi však jasné, že za kvalitu sa musí platiť.V telke beží aténska olympiáda. Z University of Arizona je tam 25 až 30 športovcov – ešte vždy si myslíte, že platené školstvo je nezmysel? Medzi víťazmi je napríklad prakticky celý ženský softballový tím aj s trénerom a traja zo štvorčlennej juhoafrickej (!) plaveckej štafety. Uvedomil som si, aký rozdielny je pohľad malej a veľkej krajiny na tieto športové hody – kým u nás je každá medaila sviatkom a víťazi sa stávajú celebritami, v USA každodenný príval zlatých medailí spôsobuje, že detailnejšie sa v správach venujú len niektorým. Hľa, aký paradox - naša malá radosť je v skutočnosti väčšia ako tá americká.