Ako som kupoval strúhanku

Prevaľujúc sa v posteli, dočítal som knihu. Pocit nezmizol. Šiel som si na hodinku zabicyklovať, ale ani to ma príliš nerozrajcovalo. V tom som dostal grandióznu ideu: spravím si Nedeľný Obed! Rozhodol som sa pre vyprážané kuracie prsia plnené syrom.Prvý krok - zavolal som kamarátke Alenke po inštrukcie. Ukázalo sa, že mi chýba zopár drobností, medziiným strúhanka, po anglicky BREAD CRUMPS. Vybral som sa teda do najbližšieho obchodu, len desať minút cesty autom. V radostnom očakávaní kulinárskeho zážitku som začal plniť vozík zbytočnosťami. Približne po štyridsiatich minútach som sa spokojný vybral k pokladni, keď som si uvedomil, že mi stále chýba strúhanka.Kde by ste vy hľadali strúhanku? Pre mňa najlogickejšie miesto bolo pri múke. Stadiaľ som sa premiestnil k baleným chlebom, potom k čerstvým chlebom, zabočil som k ryži, preletel rôzne prísady do koláčov a koreniny a bolo mi jasné, že prišiel čas na druhú fázu – dôkladné prehľadanie celého obchodu. Strašne nerád sa totiž pýtam, a okrem toho som medzitým zabudol, čo bolo to druhé slovo po BREAD. Hrdosť mi nedovolila volať Alenke druhýkrát.Prešiel som teda s plným vozíkom celý obchod. Vrátil som sa. Prešiel som ho ešte raz. To už som mal pocit, že som prešiel vzdialenosť porovnateľnú s ranným bicyklovaním. Bolo nevyhnutné ponížiť sa telefonátom Alenke, ktorá mi povedala, že hľadám BREAD CRUMPS. Okey, spýtam sa teda.Prvá predavačka nemala šajnu, ale strašne sa ospravedlňovala a bežala sa spýtať kolegu. Ani ten nevedel a šiel sa spýtať tretej baby. Tá po chvíli maximálnej koncentrácie vyhlásila, že v uličke číslo 6.Vrátil som sa do uličky číslo 6 (už som tam, samozrejme, predtým bol) a prešiel som ju. Potom ešte raz, po-ma-lič-ky. Potom uličku číslo päť a uličku číslo sedem. Ešte raz šestku. Nič. Uplynula bezmála hodina, od kedy som sa v príjemnom rozpoložení vybral k pokladni. Znova som dôkladne prehľadal celý obchod a v uličke číslo dva som našiel CORN CRUMPS. Nasledoval verifikačný telefonát Alenke, ktorá mi, už mierne podráždená, vysvetlila, že v jej obchode sa dotyčný tovar nachádza pri konzervách. Hurá, späť ku konzervám. NNNIIIČČČ!!! Bezradne som blúdil po obchode a hľadal predavača. Zrazu akoby sa vyparili; stále som narážal na tých troch, čo som sa už pýtal. Bol som strašne hladný a chcelo sa mi plakať.V zúfalstve som sa spýtal upratovačky. Jasné, že nevedela, ale hneď sa odbehla opýtať (koho?!). Vrátila sa s informáciou, že strúhanka je V ULIČKE ČÍSLO ŠESŤ. Vysvetlil som jej, že tam som bol už stokrát, ale nepochopila, že mi to má ísť ukázať. Zmätený som sa vrátil do šiestej uličky a začal systematicky prehľadávať výrobok po výrobku a …NAŠIEL SOM JU!!! Bola vo vysokom valcovitom obale z tvrdého kartónu, v živote by ma nenapadlo, že ju môžu takto baliť! Podvedome som čakal tvar podobný nášmu… Nehovoriac o tom, že BREAD CRUMPS bol najmenší nápis na celej krabici.Bodaj by tu tá príhoda končila, ale ešte nie! Po návrate domov som bol taký hladný, že som si uvaril čínsku vreckovú polievku - takto barbarsky sa nestravujem ani vo všedný deň. Ďalej som pri príprave pracovného prostredia dostal mozgový skrat a rozhodol sa strúhanku a múku vsypať do osobitných vreciek, miesto klasických tanierov, aby sa mi neprášilo po kuchyni. Videl som to v akýchsi Chuťovkách. Keď som do vrecka s múkou vložil moje Gordon Blue, okamžite sa mi rozpadlo na mäso, mäso, syr, syr, syr (vložil som viac plátkov, nech to má plnšiu chuť).O dvadsať minút som už blažene prežúval voňavé, šťavnaté mäsko. Kuchyňa vyzerala ako po páde strúhankovo-múčnej bomby, no to v danom momente nebolo podstatné. Dojedol som, sadol do auta a odfrčal pozorovať s Alenkou západ slnka. Pekná nedeľa to bola. Nakoniec hádam aj dobre, že tých vzrušujúcich dní nie je priveľa.