Mal pravdu. Mať v Amerike európsky prízvuk je cool. A tak sa mi stáva, že vo fast foode po vyslovení požiadavky predavačka v úžase volá na kolegyňu: “Rýchlo, poď sem!” Keď tá pribehne, nevediac, čo sa deje, milá devucha len vydýchne: “On je z Európy, má super prízvuk...” Výhoda je, že vždy dostanem väčšiu porciu.
Na druhej strane si za to môžem aj ja sám. Odhodil som zábrany živené hrôzostrašnými historkami o sexuálnom harassmente. Sexual harassment je jedna kolosálna lož. Americké ženy trpia akútnym nedostatkom galantnosti a nežnosti. Vety ako “vďaka tvojim sexi šatám som sa včera nemohol na nič sústrediť” menia emancipované Američanky na prítulné mačiatka. Spočiatku to bolo zábavné, ale po čase sa mi to vymklo spod kontroly. Telefonáty o druhej v noci typu “sú tu tri jačiace ženy, ktoré ťa nevyhnutne musia vidieť” vo mne vzbudili vážne obavy o naplnenie môjho študijného plánu. Pokúsil som sa niektorým trpiacim pomôcť, ale počet telefonátov to len znásobilo. V súčasnosti jediné, po čom túžim, je byť sám, chrúmať oriešky a pozerať Star Trek.
Minulý týždeň som bol prvýkrát v živote na americkom futbale. Sedel som, samozrejme, v prezidentskej lóži, inak by som sa predsa neobťažoval. Výhoda prezidentskej lóže je, že je tam kopec jedla a pitia zadarmo. Jedlo sa konzumuje pred veľkými obrazovkami. Áno, počujete dobre – ledaže zaplatíte ešte viac a máte cez sklo výhľad na štadión. Mimochodom, najdrahšie lóže na náš študentský štadión stoja 16 000 dolárov na rok. Vstupenky v cene zahrnuté nie sú.
Najlepšia vec na futbale bolo, že som sa dostal priamo na plochu a cvakol sa s poms girls, čo je odnož cheer leaders, viď foto. Zápas s konkurenčnou univerzitou z Phoenixu prišlo omrknúť 55 000 divákov. Aby hluku nebolo málo, za hlavou mi hral marching band so 16 tubami a asi dvojnásobným počtom bicích nástrojov. Pozor – nemýliť si s našou dychovkou! Títo hrajú témy z bondoviek a podobné veci, popri tom pochodujú a vytvárajú na štadióne rôzne obrazce.
V prezidentskej lóži sa mi dostalo pozornosti študentky politológie, ktorá ukoristila môj mobil a vpísala mi do neho svoje číslo. Keď som to neskôr preveroval, zistil som, že sú tam dve nové ženské mená s číslami. Kde sa nabrali, nemám šajnu.
Toľko z môjho pieskoviska. Viem, že oproti skvelým príhodám, čo zažíva Kubo v Austrálii, Tufo v juhovýchodnej Ázii, Lucka vo Švédsku, či Igor vo Francúzsku, toto nemá šancu. Nemôžem však za to, ze sa momentálne v mojom živote nič zaujímavého nedeje.
