Z divokého východu na divoký západ

Nádejal som sa, že napriek meškaniu stihnem prípoj do Tucsonu, ale prestal som sa, kedže v Dallase bolo tornádo, cez ktoré sme síce pristáli, ale nasledujúce dve a pol hodiny k lietadlu ani len auto neprišlo. Začal som byť vážne zúfalý, to už som cestoval nejakých 24 hodín. Naštastie aj môj prípoj tam trčal, takže som to stihol a prišiel do Tucsonu len s asi päťhodinovým meškaním. Ešte že ma tam čakali dobrí ľudia, u ktorých som prespal. Päťhodinový spánok som si dobrovoľne skrátil na štyri - to je tak, keď sa Amíkov v Texase spytate, koľko je hodín v Arizone a podľa toho si nastavíte hodinky... Myslím, že dnes budem spať ako zabitý a v kľude, keďže medzitým vraj dorazil už aj môj kufor.Toľko k ceste, inak je tu pekne, tak americky. Nechce sa mi to vysvetľovat, tak si domyslite. A, samozrejme, totál teplo, aj keď je zatiahnuté (je práve obdobie dažďov, či skôr oblakov). Som zvedavý, či dodržia tých 360 slnečných dní v roku. Szia, kamarati, teším sa, že ma sem všetci prídete pozrieť, bude sranda, uvidíte. Zatiaľ sa zabávajte bezo mna, sviniari. Napíšte, čo a ako a majte sa kraasne!Martin