Je viac ako zrejmé, že v Rómskej populácii rastú odlúčené generácie ľudí, ktorí sa nevedia správať. Nevedia, čo je normálne a čo už patrí len do akčných filmov a telenoviel. Agresivita a násilie je v rámci komunity, ale aj navonok pre nich bežným spôsobom prejavu. Kto by sa chcel správať ináč, prejavil by slabosť?
V škole, kde by sa mohli stretnúť s inou kultúrou narážajú na vylúčenie. Biele deti nechcú riskovať bližší vzťah s násilnou, hlučnou, neprispôsobivou a často aj mnohými ďalšími problémami obdarenou partiou malých Rómov, ktorých prejav je často zdrojom strachu, pobúrenia a znechutenia. Veď v ich skupinkách často platí len právo silnejšieho. Spolupráca môže vznikať len tam, kde si obe skupiny majú čo ponúknuť. Zatiaľ sa to zrejme veľmi ťažko hľadá a Rómovia žijú aj v školách- ako na izolačke.
V centre pozornosti sú hlavne ak dačo vyvedú. Systematická poradenská psychologická práca je potrebná, ale buď je zrejme iba formálna, alebo aplikované postupy nie sú účinné a mali by sa rýchlo zmeniť. Prevencia je asi nepoznané slovo.
Po zásahu policajtov na škole proti sedemročným faganom, ktorí sa správali k svojim učiteľkám , ako banda ostrieľaných gaunerov z Leopoldova, by som čakal, že na školu nabehnú davy školených odborníkov na detské problémové správanie. Každý malý výtržník by mal byť pod odborným dozorom a sociálka by mala systematicky pracovať s ich rodičmi. Stalo sa totiž to, že títo malí výtržníci nepôsobili ako problémoví jednotlivci. Pochopili silu kolektívneho útoku a ja si neviem predstaviť, ak im to vyšlo do týchto rozmerov v detskom veku, čo dokážu zorganizovať za pár rokov v budúcnosti...
Prešovský incident potvrdzuje, že práca s izolovanými generáciami Rómov zlyháva už na začiatku ich života. Nie je systematická. Nie je správna. Spoločnosť ju nevie riešiť a na násilie odpovedá len policajným zásahom. Chýba časť reakcie ktorá investuje do humánneho programu zapojenia Rómov. Nič iné nám nezostáva a samo sa to už nevyrieši. Môže byť len horšie.
Odpoveď spoločnosti na násilie, ktorú sme dnes videli v Prešove bola v tom zmysle, že v budúcnosti budú náš spôsob života musieť chrániť silové zložky pred organizovanými skupinami neprispôsobivých. V takej krajine by som žiť nechcel...
