Ako je to u nás? Štátna správa pre životné prostredie sa od svojho vzniku zmieta v neustálych reformách. Úradníci boli triedení v politicky motivovaných čistkách. Niektoré kauzy svedčia o masívnom ústupe záujmovým skupinám. V desiatkach príkladov je zrejmé, že naprieč celým systémom sa rúca chrbtová kosť nezávislosti a odbornosti. Napriek tomu, sektor životného prostredia stále predstavuje možnú morálnu opozíciu a tak zákonite prichádza snaha o jeho úplné paralyzovanie v rámci inej štruktúry verejnej správy. Stačí už len preorganizovať polopotentné úrady a dosadené kamarátske figúrky budú vydávať povolenia podľa pokynov mocných.
Odhliadnuc od zvrátenosti takejto predstavy, ktorá sa mohla narodiť iba v hlavách stále fungujúcich v inom čase myslím si, že je tu hlboké nepochopenie situácie. Aj keď- každý deň v prevrátenom režime je dobrý...
Dnes sa už nie je možné tváriť, že životné prostredie je len doménou územia nášho štátu. Okrem vážnych záväzkov podpísaných s Európskou úniou v prístupových zmluvách a iných medzinárodných dohodách parafovaných Slovenskom sme pod neustálou kontrolou nezávislých odborníkov z európskych štruktúr. Nie je možné počítať s tým, že si pod Tatrami nastavíme nižšie kritériá na ekológiu ako ostatní, že by bolo tolerované vylúčenie verejnosti z administratívnych procesov, nie je možné, že by túto krajinu bez zosmiešnenia reprezentovali úradníci bez orientácie v obore. V tejto chvíli sme ešte období popieraniania skutočného stavu, ale rezonuje to stále hlasnejšie. Diletantské a nenažrané obchodovanie s emisiami, pokus o zmenu povinností pre biodegradabilné odpady, preferovanie skládok, pokusy o vyblokovanie verejnosti z povoľovacích konaní úradov, rôzne metre na investorov, zhumpľovanie národného parku... a stovky ďalších kauzičiek na lokálnych úrovniach.
Nie zrušenie a programovaný rozklad verejnej správy v životnom prostredí, ale jej plná podpora, technické vybavenie, dostupnosť odborného vzdelávania, dostatočný počet výkonných pracovníkov a civilizovaný kariérny systém by pomohol zmeniť stav. Pomôže tiež len politický rešpekt k názoru odborne spôsobilého úradníka, ktorý je dostatočne zaplatený a fundovaný, aby si stál za vecou.
Na slovenských vysokých školách už vyrástla celá generácia ekológov. Nie sú deformovaní starými zvykmi, majú aktuálne vedomosti, ovládajú jazyky. Dokážu komunikovať s mimovládnymi skupinami aj zahraničnými expertmi. Je čas im dať šancu, nakoľko všetky pokusy riadiť sektor životného prostredia dinosarím spôsobom zlyhali. Domácej scéne to ešte veľmi nevadí, ale zo zahraničia už chodia veľmi výrazné signály a žiadosti o modernejší prístup.
Postupná smrť štátnej správy pre životné prostredie nebude znamenať voľné pole v prostredí, kde doteraz prekážala. Bude hlasným signálom, že Slovensko neplní mnohé environmentálne záväzky a drancovanie prírodných zdrojov stavia nad lásku ku krajine a k zdraviu ľudí.
