V piatok v Košiciach, podľa môjho názoru, štartuje pokus o politicky motivovanú demonštráciu na Slovensku. Hospodárska situácia v krajine totiž nie je iná, ako bola za predchádzajúcej vlády, ale vtedy odbory podobné akcie neorganizovali. Synchronizácia s podobnými prejavmi v iných krajinách únie je v tomto prípade iba platonická zásterka toho, aby sa výrazne nepoukazovalo na prepojenie odborárskych bossov a konkrétnej politickej strany.
Zvážanie demonštrantov autobusmi a ich výbava vopred pripravenými heslami je ako vystrihnutá z nostalgického kino žurnálu a so spontánnou potrebou demonštrovať občiansky postoj k vecne pomenovanému problému to nemá nič spoločné.
Týmito vetami som nijako nechcel zhodiť ľudí, ktorým sa v kríze naozaj nežije ľahko. Chcel som iba naznačiť, že som si nie istý tým, či v demonštrujúcom dave odborárov budú práve takýto ľudia a či ide naozaj o ich záujem.
Na vystrašenie politikov, aby nekradli sa majú používať voľby a výmena politických garnitúr, nie politika na ulici.
V Grécku štrajky a demonštrácie docielili iba to, že hospodárstvo krajiny ešte viac stagnuje. Ľudia nepracujú a myslia si, že je normálne dostávať plat za mávanie transparentmi. Krajina sa ekonomicky prepadá čoraz hlbšie. Je úplne isté, že rozvrátená ekonomika sa organizovaním chaosu a protestov na nohy nepostaví.
Japonci vraj štrajkujú inou metódou- uviažu si okolo čela bielu pásku a trhajú na pracovisku normy. Ich šéfovia musia mať toľko manažérskej cti, že ich problémy riešia. Takýto štrajk sme na Slovensku ešte nikdy nemali a ani som nepočul, že by sa našiel odborársky funkcionár, ktorý by ho skúsil. Možno by to stálo za to. Najchudobnejšia krajina menovej únie v EÚ, by v prípade nespokojnosti mala hľadať prospešnejšie formy vyjadrovania názoru na stav ekonomickej situácie. Nemáme totiž finančné rezervy ako demonštranti vo Francúzku a nemáme salámistickú povahu Grékov.
