Moje lasky mi pripominaju rozpravku o sedliakovi a certovi, kde sedliak si vzdy najal na robotu certa a ked sa zbierala uroda, tak sa vzdy toho certa spytal, co si vyberie - To, co je nad zemou alebo to, co je pod zemou?
A ten cert si vzdy vybral zle, pretoze si zakazdym povedal:
Ked som si minule vybral zle, tak teraz si musim INAK.
A toto "inak" mu vzdy bolo osudne a raz si vybral len korene a raz len vnat.
A moje lasky tak isto pestovali rozne druhy zeleniny. Jeden zasadne lasku, ktora sa zacina sexom a druhy sex, ktory sa zasadne zacina laskou.
Len ja som to brala akosi systemovo, ze ked predtym sa dalo skonzumovat len to, co je pod zemou, tak som si okamzite vybrala to, co je v zemi a ten mal v nej iba korene!
A tak som si povedala, nabuduce si zasadne vyberiem len to, co je nad zemou. Vsak som to uz pochopila a vybrala som si len vnat. Proste vzdy prave to nespravne, cim som toho muza velmi sklamala, lebo som nepochopila, ze tento pestuje nieco celkom ine, nez sa mi len zdalo, vzdy konecne pochopiac predchadzajuceho.
Pritom kazdy mi ako blbej povedal - Snad si si nemyslela, ze plody najdes pod zemou? Alebo iny - A snad si si nemyslela, ze uroda z tohto moze byt nad zemou?
Pre jedneho som mala prilis napuchnute ego a pre druheho som bola prilis prizemna.
Moje napuchnute ego bolo v tom, ze sa pokladam za tak dolezitu, ze uplne samozrejme ocakavam nejake city uz pred sexom. Ako nejaka kralovna zo Saby, egoisticka narcistka, co si ani nevie predstavit, ze by laska ku nej mohla aj nenasledovat!
Uznala som to ako ten cert. Vsak ozaj, ja musim byt vazne namyslena, ked len pre nesebadoveru sa takto precenujem a len pre vlastny egoizmus si myslim, ze niekto prave zo mna spadne na rit. Rok som sa trapila, pokym som pochopila, ze som naozaj skutocne a uprimne len nepatrny clovek, co sa len precenoval a city nie su samozrejmostou uz pred vztahom. A kto nema odvahu k sexu a riskovat hoci aj malo a ze moze byt potom aj odmietnuty, ten si nezasluzi vela a nejake city.
Vsak preco by si zasluzil?
A tak nabuduce som uz bola skromna a celkom pochopiac tuto myslienku a kde som robila chybu, nechcela som nic viac ako len sex. Vsak potom uvidime, ci to ma na viac.
Ale tomuto som sa zas zdala prizemna, ze co ma zaujima len sex? A co by bolo potom, nad tym som nerozmyslala?!
Uvazujem ja vobec aj nad citmi a som vobec potom schopna aj citit? Alebo mam vazne taky primitivny obzor a toto mi staci?
Ako mozem takto primitivne mysliet? Ako si potom mozem mysliet, ze mam na nejaku kralovnu zo Saby?
Sex predsa nie je vsetko?! Ako mozem byt takto primitivne vulgarna?
A tak som sa dalsi rok trapila so svojou prizemnostou. Velmi ma to trapilo, ze vo mne vidi takehoto primitiva. A tak ako zas zo seba kralovnu zo Saby vyrobit?
Da sa o citoch hovorit aj skor? Ved uz som "preskolena" a co to dalo prace sa preskolit na myslenie niektorych muzov a pekne! a tento je iny a celkom opacny.
Kto je teraz trafeny, ja alebo on? Toto je este dalsie preskolovanie, ked to predtym bolo take bolestivo kvalitne.
Nadarmo som mala depky, ked som si kralovnu zo Saby vybijala z hlavy?
A teraz mam byt na pockanie vila?
A co to dalo, aby ma viac zaujimal jeho zadok a nie perspektiva v iluziach o vztahu. Co to dalo, pochopit, ze vztah sa tvori a ako sa tvori len pritomnostou a prave NEOCAKAVANIM a nerecnenim o laske!
Potrebujem znova preskolit alebo tam nedospel este on?
Preco ja mam vzdy smolu ako ten cert a moje vedomosti o vztahoch su mi vzdy naprd?
Keby mi aspon dvaja muzi vytkli to iste! Tak asi v niecom maju pravdu, ale oni mi vytykali nieco uplne opacne! Pre kazdeho som bola celkom ina a celkom inak ma videl ako som sa menila a ten predchadzajuci muz, co mi toto navravel, co si teraz myslim, tak ten snad musel byt idiot!
Navzajom by samych seba za idiotov mali.
Pre kazdeho bolo samozrejmostou nieco uplne opacne! A kazdy z nich mi to dal pocitit, aka som ja blba, ze prave toto ich opacne nepoznam ako samozrejme spravne!
A toto sa mi stalo nie dvakrat ale niekolkokrat, ze ma uplne zmiatli, ze zasadne chceli nieco opacne, nez k comu som prave po "preskoleni" predchadzajucim - kde robim chybu ja, dospela.
Kazdy ma proste "vychovaval" na celkom iny obraz, co ja este neviem.
Keby sa tak navzajom stretli, tak sa poslu so svojimi myslienkami do kelu!
A teraz, ktory z nich ma pravdu?
Casom mi pripadali ako poulicni kuzelnici so svojimi nazormi na vztahy v skatulkach - Sleduj!
V tejto je gulocka, v tejto je gulocka, teraz je tu a . . . uz tu nie je!
A tak som vzdy odisla s dlhym nosom svojich sprostych nazorov, ktorych by som sa mala pre buducnost radsej zbavit, ked chcem nejaky vztah. No ako ten cert s korenmi alebo vnatou, co si vzdy vybral zarucene zle.
Zato som sa uz prehrabala mnozstvom nazorovej buriny, co asi tak v nej najdem napinaveho a z tolkej citovej vnate som sa uz stala vegetarianom v laske.
Tolko citoveho kompostu som ani necakala.
A tak davno si uz mozem mysliet, ze moja cesta je "o vnati".
Mozno to vsetko raz bude hnoj pre moju sebaistotu, ked si sama poviem, co je dolezite - pre mna.
Trochu mal pravdu kazdy z nich.
Nejake city pred sexom musia byt, lebo k domorodcom na Tahiti (takym prirodzenym) sme este nedospeli a prave smerujeme opacnym smerom - sexualnej kreature, ktora pre nedostatok sebavedomia sa najprv ozeni a potom si povie, ze sex je celkom nepodstatny pre osvietene a len vypocitave hlavy, s neludskou zodpovednostou v srdci a nie laskou. Smerujeme do sveta, kde vernost zostane prazdnym slovom povinnosti.
Ale ten druhy a stvrty mali pravdu v tom, ze vztahy sa tvoria postupne a pritomnostou a nie snivanim vil alebo o vilach.
A kto nevie zit v pritomnosti, tak sa to nenauci ani v buducnosti a svoje len iluzie o vztahoch si v zivote len preboli, len mysliac si, ze citi lasku.
Najvacsi kus pravdy mal ten, co povedal, ze to, co boli, nie je laskou.
A toto mi celkom sedi s mojou vierou v ktorej verim, ze kazdy veriaci sa zachvieva stastne v bozich zakonoch a nie su prenho bozie zakony utrpenim.
Inak ich vobec totiz neprijal aj keby si to myslel tisickrat.
Ludom je urcene stastie a laska a nie utrpenie a bolest a len prazdna obet.
Nepomoze to ani ateistovi, ze jeho teda zbytocna obet aj tak bola prazdna ak si zivot takisto rovnako len presniva, hoci o niecom inom nez o Bohu.
