Chrám Matky Božej v triede?

A tak ten môj žiak, o ktorého som sa bála, či bude mať v triede priateľa a koho, si našiel kamarátku. (Ako trojročný bol náhodou obliaty vriacou vodou, asi celým hrncom, lebo na celom krku mu zostala zdeformovaná koža. A dávajú mu tresty, že od 16,00 musí ležať v posteli. Veď je to ako väzenie. Komu uveríte, keď dieťa pred vami trasúc sa obviní vlastnú matku, že ho mlátia a matka to až príliš kľudne popiera? Ale to, že ho dáva spať aj o 16,00 za trest, to na prekvapenie nepopiera. Také posteľové väzenie, hľadieť na plafón je asi normálne. Plače prečo, že je blázon alebo ho to aj dnes čaká?)

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (2)

Prekvapená som zostala hľadieť dozadu, kde sedí, lebo je najväčší, ako k sebe prisťahoval najmenšie dievčatko z triedy. Kvôli temperovým farbám môžu cez výtvarnú v laviciach migrovať, dovolím im spoluprácu. On veľký, ona malá, drobnučká, otočený k nej, staral sa, aby všetko potrebné okolo seba mala, ako si pripravovala podložku a rozkladala farby.
Prvé, čo ma napadlo, že ona sa ho vôbec nebojí. Ona si zvykne všímať úplne miniatúrne pečiatky, je to náš „kancelársky typ“, čo sa týka drobností.

Aj na prechádzke som zostala prekvapená, keď predbiehali inú dvojicu, že si ju viedol za ruku a dbal na to, aby v behu nespadla. No, kto by čakal toto?
Čakala by som, že ho osloví niektorý náš silný borec, tvrdohlavý chlapec svojou silou, ako ju sám prezentuje a obdivuje a odrazu toľko nečakanej nehy.
Veru, vám poviem, žiadna učiteľka nemá toľko úcty a pozornosti ako táto zdrobnelinka dievčatka. A ja si tak myslím, nemusí ho všetko zaujať len svojou silou a jeho drsná pozornosť je schopná všímať si aj úplne nenápadné veci a deti, ktoré by si nikto iný nevšimol. Možno ani učitelia nie, keďže nekričia pre nich ničím zvláštnym.

Obetovala som ešte dve hodiny, ešte jednu hodinu už aj samostatnej práce, keď sa viac venovali sami sebe ako príkladom, takú radosť som mala z toho, čo som videla. Vôbec už nie je v našej triede taký stratený.
Je v nej veľa miest, na ktorých sa dá stavať, na vzťahoch, lebo neviem ako inak ešte môžete niekomu vysvetliť, aby mu záležalo na toľkom a na toľkých.

A bol by správny prístup izolovať ho od všetkých, aby na lavičke, na spodnej chodbe sedel len s desiatou sám?

To by ho zmenilo alebo zlomilo?
A tak to, čo nedokázala učiteľka, dokázala žiačka, aspoň dnes a aspoň teraz.

predchádzajúci dej: Kus môjho chleba, možno práve kôrka z neho
Asi strašidelná hĺbka