Možno ste čítali tento článok - Sex, kázeň a spovedné tajomstvá.
Ja som si ho len otvorila a zbežne prebehla, pretože čo si hovoria farári v kostoloch s veriacimi ma nezaujíma. Aj keď si toľkí myslia, že mam volaco také vážne voči RKC ako až nenávisť, tak skôr toto by mne pripadalo ako veľmi veľká averzia voči RKC, keby som sa starala do toho, čo-kde-aký farar povedal a čo-kde na to aký veriaci z toho kostola.
Však by ste si aj sami pomysleli, že ak je pravda, že svokra na nevestu kašle, tak za ňou nebude sliediť, čo kedy robila.
Takže to prenechávam ľuďom, ktorí to prežívajú akosi osobnejšie a majú nejaký osobný dôvod prečo sa do toho starajú alebo prečo ich to zaujalo. (Navzájom predsa posudzujeme aj svoje dôvody ku kritike.)
Ale keď pokračovala diskusia pod týmto článkom, tak ma ta problematika už zaujala. Však aj na celkom blbej by vás stále mohlo niečo a tuto ani za blbu nepovažujem.
Takže, ja si myslím, že nie je nič čudne len na fakte, že farári v kostoloch o sexe hovorili aj keď z toho boli babky na mŕtvicu. To už mali v kostoloch o sexe hovoriť aj storočia dozadu, len nám to pripadá zvláštne, keď nezvykli tak podrobne.
Pobavilo ma, že "vraj deťom treba podávať informácie primerané ich veku", pretože ako ukazuje článok, treba podávať aj dôchodcom informácie primerane ich veku a teda sex v kostoloch nespomínať!
Len dúfam, že si za to nemyslite, že nenávidím RKC, keď som sa na tom zasmiala. Prisahám, že dobromyseľne, veď si to viem predstaviť.
V poslednom čase sa viac zamýšľam nad tým, ako sa tu cítia katolíci. Myslím na smeblogu, pretože vzrastá kritika RKC na smeblogu.
Mojim cieľom bolo len vyvažovať svojim názorom a tým, čo napíšem, hlasy, ktoré prevládajú. Keď som na inzine bola skoro medzi samými ateistami, tak sa mi prirodzene žiadalo písať o viere, pretože tých neveriacich bolo už príliš. A tu som to cítila naopak, že tu je až príliš katolíkov a diskusia by nebola diskusiou, keby sa po tých zvyšných hlasoch a názoroch šlapalo. Možno vy to tak necítite, ale ja to tak cítim, že automaticky sa pridávam k menšine, aby ta diskusia vôbec mala zmysel a nebola len prvomájovým sprievodom rovnakých názorov, ktoré sa preto nikam nepohnú.
Takže keď teraz zas silnie kritika RKC, tak sa zamýšľam skôr nad tým, ako sa cítia katolíci, keď je ich viera kritizovaná. A veru, môžu sa cítiť zle.
Ako je rozdiel medzi útočnou a obrannou vojnou a na akom území, tak ja ako nekatolíčka nemám záujem kritizovať pastierske listy a starať sa do toho ako-kto a čomu verí, keď ide o neho a so mnou to nemá žiadny súvis. Keď niekedy píšem, čo sa mne na katolíckej viere nepáči, tak len preto aby som vysvetlila prečo tomuto neverím, čo konkrétne spomínam.
Všetci katolíci vedia, že súčasťou tejto viery je súkromná spoveď farárovi a konkrétne o všetkom, čo si mysli ten katolík, že spáchal. Tak vlastne neviem, prečo sa čudujú, že sa ich farár vypytuje na všetko aj aktívne. Pre takúto vieru sa predsa sami rozhodli. Ak sa im nepáči, čo všetko sa ich farár vypytuje, naozaj by to mali riešiť v svojej cirkvi a nezostávať farizejmi, ktorí ju budú len ohovárať. Skôr mam takú otázku, že prečo ľudia veria v to, čo potom ukazujú ako tomu neveria?
Zdá sa vám to čestným prístupom k svojej viere?
Ja napríklad nepíšem o svojej práci a našej škole, pretože náš riaditeľ povedal, že si nepraje aby naše problémy boli pretriasane na verejnosti a aby sme naše problémy vynášali von. Je snáď farár pre veriacich menej ako pre mňa len riaditeľ?
Asi so mnou nebudú súhlasiť všetci a to najmä tí, ktorí RKC kontrolujú, či aj neohrozuje slobodu iných v ich právach a pre slobodne rozhodnutie sa pre inú vieru.
Ale ja sa k takýmto kontrolórom slobody nepočítam už len z toho dôvodu, že ja na to nemám čas a ani ma to nezaujíma. Keď mi už tu pod nosom píšu veriaci niečo, čo sa mi nezdá, k tomu sa vyjadrím, keďže sa môžem, ale že by som po nich sliedila, tak to nie. Však práve to mi na niektorých katolíkoch vadí, keď sliedia po iných.
Mne osobne je jedno, či sa vyspovedám kňazovi alebo tej predavačke z drogérie, ako sa tam v diskusii spomína, že to jedno nie je, pretože si myslím, že len vyspovedať sa nestačí a skutočnú ľútosť môžte pocítiť aj keď sa vyspovedáte hoci aj smetiarovi. No asi mnohých viac zaujíma to rozhrešenie ako tá ľútosť.
Katolíci sa čudujú spovediam?
Všetci katolíci vedia, že súčasťou tejto viery je súkromná spoveď farárovi a konkrétne o všetkom, čo si mysli ten katolík, že spáchal. Tak vlastne neviem, prečo sa čudujú, že sa ich farár vypytuje na všetko aj aktívne. Pre takúto vieru sa predsa sami rozhodli. Ak sa im nepáči, čo všetko sa ich farár vypytuje, naozaj by to mali riešiť v svojej cirkvi a nezostávať farizejmi, ktorí ju budú len ohovárať. Skôr mam takú otázku, že prečo ľudia veria v to, čo potom ukazujú ako tomu neveria? Zdá sa vám to čestným prístupom k svojej viere?






