Legenda o nejednom psovi

Keby sme tu mali palice drevené miesto mečov, tak všetko vždy môžte vidieť všade.
V knihe Narcizmus – vnútorný žalár sa môžete dočítať, že kto nie je schopný vidieť v každom hrdinu svojho ústredného deja, nerozpozná ani vlastnú úlohu, ani vlastné omyly. A prečo by som ako hrdinku vlastného života mala vidieť len seba? Často v ostatných vidím Odysseov a hučiace Sirény z ktorých by veru nejeden pes skočil aj do mora virtuálneho zabudnutia.
Teraz som si sadla, upratujem špajzu a rozmýšľam, čo som napísala v poslednom diskusnom príspevku. A teraz napíšem niečo pes13 tebe, lebo toto bolo pre ostatných a o viacerých.
Každá myšlienka sa dá zneužiť. Možno ako nôž a ja si myslím, že takýto má život zmysel, že hľadáme svojimi omylmi to „nezneužitie“ – vyváženosť, že nôž nie je ani dobrý ani zlý. Mýlia sa všetci, čo by čokoľvek vyhlásili ako patent na pravdu, lebo by nás to zbavilo hľadania vlastnej miery v každej novej situácii. Mali by sme cudzie pravítko, ktoré je nevhodné pre vlastné rozpoznávanie.
Preto tí, čo veria akýmsi neomylným pravítkam, sa vlastne chcú len zbaviť vlastnej zodpovednosti, je to ľahšie.
Niekto by teraz napríklad mohol povedať, že podľa mňa tí, čo neveria, majú blanu na očiach. A to nie je pravda.
Už nie som podkutá v myšlienkach, lebo aj to sú často bludné cesty. Už som podkutá len v papučiach svojich obrazných vyjadrení. Nepoznám lepší spôsob vyjadrovania ako obrazný, lebo spája v sebe aj cit tá myšlienka.

Tvoja neviera je podľa mňa tvojim brnením. Mnohí veriaci ho vidia ako len studený plech rozumu a samí mnohí veriaci nie sú, aj keď si to o sebe myslia. Ty si podľa mňa oveľa viac veriaci, než mnohí veriaci, lebo pod tým plechom a rozumom.
Sám si napísal, že je to ľudskosť a napísal si to do nadpisu a to sú tvoje nadpisy tvojich článkov.
Mnohí veriaci si myslia, že by sa dali aj zožrať levom za svoju vieru, lebo im to nehrozí a pritom každý deň môžme vidieť, koľkí by nemali silu ísť ani proti ľuďom, tak sa boja na každom kroku. Zabudli, že dobro, to najlepšie, vždy vyzerá ako holá zbytočnosť a nie sila čriedy. Skôr teba vidím, že by si šiel aj proti levom pre nejakú „zbytočnosť“, keď toľkokrát si šiel „proti“ a videl nebezpečenstvá toľkých zbytočností.
A vďaka tomuto brneniu, že len tak ľahko sa nedá vydýchnuť, si došiel tak ďaleko.
Akokeby tebe boh dal pancier, ktorý ťa pred omylmi viery ochráni v neviere.
Dal ti veľmi dobré brnenie. Raz, keď ho zahodíš, budeš ďalej ako tí, čo ho nemali.

Pre mňa je to papundekel len preto, lebo pre mňa to studený plech nie je, len tvrdý proti všetkým možným omylom a mäkký k svojim.