Ked dvaja ludia spolu dlho nesuhlasia a v diskusiach sa uz vycerpali zo vsetkych svojich argumentov a ziadne uz im nezidu na um, zacnu viac premyslat jeden o druhom. Pristihla som sa pri diskusiach (aj ked sa ich uz nezucastnujem ako predtym a uz si niektore len precitam), ze uz nepremyslam nad tym, ako by som sformulovala vlastne stanovisko, ale skor preco tento clovek rozvija tuto myslienku. Zrazu sa mi zda nepodstatne odpovedat ale pochopit.
Vy, co blogujete, diskutujete uz dlhsie, nebadate na sebe tuto zmenu, ze davate zrazu vacsi priestor ostatnym a viacerym nahladom, aj protichodnym na jednu vec?
Chcem povedat, ze akoby sa v diskusiach nase ego obrusovalo sustavnym narazanim do seba, az zacinate mat podobu okruhliaka, ktory tymi diskusiami uz len plava a viac chape aj celkom opacne strany. Mozno predsa len sa na nas nalepili aj cudzie tvrdenia, cudzie argumenty, ine hladiska, uz ich ovladame a pozname lepsie.
Aj teraz ma prekvapilo, ako v poslednej bitke veriacich s neveriacimi som uz reagovala ako ta babka vo filme Vesnicko ma strediskova, co sa pri hadke raz k jednemu otoci - Ma pravdu! - a potom hned k tomu s kym sa dotycny hada - Ma pravdu!
A tu som narazila na diskusiu o pocte deti. Tiez stara to tema, ci sa mame hanbit za malo, ci za vela, ci na co byt hrdi?
Nikdy mi neprislo na um, ze viacpocetna rodina by mala mat za to nejake komplexy, ako mi neprislo na um, ze bezdetna zena by bola len karieristka. Myslim si, ze najtazsie to maju zeny, co maju vela deti a pritom su zamestnane. Spominam si na materske ako na ozaj dovolenku. To viem, ze by sa zeny na materskych urazili, ze predsa pracuju tiez, ale za najtazsie obdobie nepovazujem este tu idylu s detmi doma ale ten prechod s malymi detmi a do prace, stihat vsetko naraz. V praci mate vycitky, co doma a doma, co v praci, vzdy sa citite, ze prave by ste mali byt mozno na opacnom mieste.
Dieta malo rano hnacku alebo zvracalo a ta dilema, ist ci neist do prace? A ten pocit vyhnaneho psa, ked sa rozhodnete odist a v strese, co je s vasim dietatom. Cas, ked nemate casu nazvys.
Existuje tu aj taka teoria, citala som ju neraz - Co koho do vasich deti a kolko ste si ich nezodpovedne narobili? Vas problem! Kto bude na vase deti doplacat? Neludska teoria, pretoze aj matka si zasluzi za vychovu ocenenie akokeby bola zamestnana a jej deti hole slusne prezitie.
No podla mna aj ti maju pravdu, co to vidia ekonomicky tak, ze preco by sa mali vsetci ludia skladat na to, ze vy ste si narobili kopec deti a teraz vam nema kto pomoct a potrebujete podporu statu. A to sa moze stat mnohym, ked nie su super zabezpeceni aj pre mnohopocetnu rodinu.
Vacsina ludi ma v diskusiach pravdu, aj ked stoja proti sebe.
