Vône neznámych rastlín

Môj muž hovorieval v posledný rok, že sa psychicky kurvím, tak volal moju túžbu po láske. Ale vždy som mala najradšej ženy. Niektoré ženy sú obdivuhodné, možno ako vzory a taký vzor osloví len ženu. Možno v nich vidíme seba, aké by sme mohli byť. Nikdy som tak neobdivovala muža ako ženy, niektoré. A neboli to krásne ženy, lebo to, čo nás osloví je hlboko skryté aj niekde v nás a krása to nebude. Skôr sila, alebo ženská veľkoleposť, keď na chvíľu cítime, aké by ženy dokázali byť, snáď z iných svetov.
Možno sú sily, ktoré len žena zo ženy vycíti. Alebo má na ne čuch aj keď zhasínajú.

Raz môjmu mužovi prišlo zle od srdca, až tak, že musel ist do nemocnice a ja som vtedy chcela, aby mi priviedli jeho milenku. Myslela som si vtedy, že nikto ma tak dobre nepochopí ako ona. Len ona môže prežívať to, čo ja a nehovoriť mi: Je mi to ľúto! tak neúčastne. Ona to so mnou prežije.
A aj prišla a doniesla mi ružu a podávala mi ju vtedy tak, že kľačala. Kľakla si ku mne a ja som videla, že toto je štýl šiat, ktorý sa mi páči, že tento rafinovano jednoduchý štýl je môj a keby som si na krk niečo zavesila, tak jej prívesok, pretože sme vlastne rovnaké.
Vždy mi hovoril o tejto neznámej žene: S ňou by si si rozumela. Za cenu, že si neporozumiem.
Aké sú súperky? Odlišné? Svet v ktorom sú súperky je nezaujímavý. Plakala vtedy celkom úprimne. V takom trojuholníku necítite len seba. Niekto je v tom priestore ako vy. Cítite silu, ktorú všetko prepúšťa ako vietor.

Našla som si priateľku, keď som túto stratila a toto o sile sa mi len snívalo, z iných svetov, ktorý nie je malicherný. Kde sila ženy nekončí pri jednom mužovi a preto je taká veľkolepá priam ako vietor, čo duje a preduje všetko, je akoby aj nad životom, aj nad smrťou, nad všetkou malichernosťou. Myslím, že som vtedy zblízka cítila, čo môže v žene byť, keď to len tušíte.
Potom som si našla priateľku a zas sa mi len snívala tá sila, čo v žene môže byť, ako keď tušenie vo vás tlie, že niekde aj vo vás môžu byť také pocity a city, len nerozvinuté. Ako v ženách, čo obývajú iné svety, tie v ktoré ja verím, že niekde sú už také bytosti.
A kde ich môžete nájsť, keď nie len vo svojich citoch, ktoré sa vám občas snívajú a cítite ich zlomky znenazdania?
Každá skutočnosť bola najprv snom a najprv sa nám snívala a koľké sa nám ešte nesnívali? Všetko, čo ste nechytili, nepodržali a niekde je.

Takže opäť som cítila lásku k žene, ktorá nejestvovala. Stvoril mi ju muž.
Jedného dna si jeden muž vymyslel ženu, ktorá nikdy nejestvovala, proste si ju vymyslel a bola len snom jeho vnútra a o jeho vnútre, možno nejaká jeho ženská časť. A tá žena bola úžasná. Neviem, či sám cítil aká úžasná s jeho mužskou prímesou bola, lebo my ženy sme nedostatočné a nie sme také, ako by sme mohli byť. My necítime, čo nám chýba, ako to cíti muž. A táto žena bola ideálna, lebo nikdy ženou nebola, bola len snom muža o žene. Akou by sa mu páčilo byť, akú by možno v sebe miloval a ako by ju stvoril len muž! Len ten, kto túži, hoci aj po sebe a nájsť sa v svojom sne, alebo blúznení, vie si vymyslieť sen, ktorý sa ženám o akých môžme len snívať, priblíži. Mužom sa asi snívajú skutočné víly z iných svetov. Ako sny, ktoré sa ešte len nestali realitou. Aj muži cítia to, čo nevidia.
A tiež si myslia, že neexistujú.
Presnívali sme si len niečo z iného sveta, kde toto všetko je a nám sa môže o tom len zdať.
Mala som priateľku a celý čas to bol muž. Muž, ktorý bez toho sna by žil len v realite. Bol to len únik snov.

Odvtedy viem, že sny existujú naozaj a my sa ich nemusíme len dotknúť. Zacítite ho len ako vôňu kvetu, ktorý nikdy ani neuvidíte. Mená neznámych rastlín existujú mimo mňa, len sa nám snívajú. Ilúzia je naozajstná vôňa. Nikdy ste nevideli, len chvíľu ste cítili a raz veríte, raz neveríte, že sa vám len zdala. Občas ju nasávame len korienkami a celý náš svet je stále ešte v zemi.