Hnev

Hnev



Dokola trpkosť, v ohrade stoja
rýmy o nežitom, hrabú
do zeme neuskutočneného boja

Zem ako ticho trasie sa
a ja sa trasiem v hrudi
slová sa ma neboja, krúžia
opodiaľ nich stojím

So smútkom, so zámkom
na perách ako brána
chceli by všetky vyletieť
a rozdupať tie rána

Keď ticho ešte nerástlo
a nemo stála črieda
keď slovo ešte nezhaslo
a vonku viedla cesta

Závorou hnevu pohla sa
a krúži dookola
túžba sa pohla do cvalu
a ja neodolám