Ale o čo je človek ďalej, o to väčšiu zodpovednosť má aj za menšie chyby toho istého rangu. S tým istým v srdci, keby sa narodil v primitívnejšej krajine, už by sa od nich nelíšil, keď je aj v civilizovanejšej schopný šíriť toto:
https://kyberia.sk/id/7802316/
Sme takí istí, len miesto islamu si dajte kresťania a miesto kresťanov homosexuáli. Pre nich my sme zvrhlíci, čistá dekadencia, pre nás homosexuáli. Nie náhodou sme to videli, keď sa k tomu istému mnohí chystajú, len na fajnovejšej, kresťanskej úrovni.
A presne ako islam pre toto zažije ďalšie vojny, presne tak isto aj my. Presne takou istou mierou, ako to isté máme v sebe.
Je tak ťažké pochopiť, že človek najprv pochopí, že nemá vraždiť, potom, že nemá kradnúť a potom, že má mať zmysel aj pre rovnoprávnosť? Sú to schody a o čo ďalej sme na nich, o to väčšia hanba, keď to isté na vyššej úrovni spolužitia a spolucítenia nechápeme. Aj islamisti majú na to také isté dôvody - rozvrat ich hodnôt. Kto na to nemá dôvody, keď vyššiu úroveň, na ktorej sa ocitol, nechápe?
Vyššia úroveň spolužitia je vždy náročná. Vždy sa nám zdá, že ide o niečo nebezpečné a neprekonateľné. Vždy ide o zdanlivý rozvrat hodnôt, ktoré platili predtým. Vždy to tak v dejinách bolo a je aj v "dejinách" jednotlivca.
Aj keď ste už na takom vysokom schode, že začínate chápať rozdiel medzi podmienečnou a nepodmienečnou láskou, zdá sa vám, že to je váš koniec a všetkého, čo bolo drahé pre vaše ego. Na tomto schode je to dokonca najbolestnejšie, pretože aj naše city a naša zraniteľnosť je na vyššom schode bolestnejšia.
Mnohých to možno prekvapí, ale dá sa dať do paralely aj obyčajná žiarlivosť medzi partnermi s terorizmom, lebo je toho istého druhu síl v nás a preto sme ho aj svedkami a z našho zorného poľa nevymizne, pokiaľ ich ešte stále máme v sebe.
Ten človek sa najprv vyvíjal, aby pochopil, prečo je vraždenie zlé v mene čohokoľvek. A keď rieši len svoju žiarlivosť, ešte stále sa v ňom hýbu tie isté sily, ešte stále jeho ego, čo chce druhému vnútiť svoju predstavu sveta alebo toho druhého.
Preto sa v duchovnom živote hovorí, že o čo budeš ďalej, o to menšie chyby ti neprejdú. O to väčšiu zodpovednosť budeš mať, aj keď už nikto neuvidí do tvojho srdca.
Všetci vieme, čo v živote našom spôsobí len žiarlivosť, akú citovú spúšť. To už sú tie schody, na ktorých sa riešia stále zdanlivo menšie a menšie pohnutia našich citov. Voľakedy bol človek v depke pre existenčné veci. Neskôr nie je rozmaznanejší, len rieši tie isté sily v sebe na vyšších úrovniach, čo prináša lásku a šťastie. Voľakedy niekoho prijal, keď ho nezabil. Neskôr, keď sa oň staral a smerujeme tam, aby sme mu nevnucovali predstavu o jeho živote. Ako voľakedy nechápal, prečo by nemal zabíjať a čo by na tom malo byť zlé, keď predsa v mene..., tak vôbec nie je ľahké ani na novom schode pochopiť zas to isté - prečo by som ďaľšie veci nemal a čo by na tom malo byť zlé, keď predsa v mene...
Náročnosť na pochopenie predsa neklesá, ale stúpa a priamo úmerne s obzorom nášho vedomia. Viete, že to je ešte ťažšie, ako ho nezabiť? Aby ste sa dokázali neoklamať - čiže objaviť tie sily v sebe, že mu svojimi predstavami chcete len dobre?
Práve na tomto schode sme. Rodičia sa učia nevnucovať svojim deťom svoje predstavy. Deti sa učia chápať iné hodnoty alebo zlyhania rodičov. Partneri sa učia bezpodmienečnej láske, potom, čo už podmienečnú objavili. A na tomto vysokom schode si povieme, že určite sme lepší, lebo my nemáme samopal?
Ale máme, stále máme, lebo na tomto schode poznania je už samopalom niečo iné. Čo je pre nás znovu už tak ľahké - ťažke pochopiť, ako pre islamistov, že to že nie sme rovnakí, neznamená dekadenciu a zvrátenosť podľa ich hodnôt, aké sme v minulosti a presne také isté mali aj my, keď sme ešte v mene čohokoľvek vraždili a neskôr ešte len podmienečne milovali a tiež netušili, že od podmienečnej lásky existuje vyššia a pre nás ešte nepredstaviteľný svet. Je to presne tá istá paralela o tých istých silách v nás, keď už ich objavíte v sebe a navonok sa len prejavovali na rôznom stupni vývoja ľudského vedomia inak.
Na tomto stupni civilizácie ste zas zobrali len samopal, keď ste vnucovali niečo svojmu dieťaťu, odsúdili rodiča za chyby vo vašom detstve, nepochopili rovnoprávnosť. Nemusíte dokonca ísť ani na referendum, keď ste nepochopili a bude to to isté akokeby ste na ňom boli, keď lekcia na tomto schode zostane nezvládnutá. V tom prípade z nášho obzora nezmizne presne tá istá sila len prejavená navonok v iných ľuďoch a v takej miere, ako ju ešte v sebe nechápeme a nevidíme.
Vždy riešime svoje ego a vždy má samopal.
