A ja som si tak spomenula ako to bolo volakedy, pretoze som sa prave vratila z damskej jazdy, kde sme preberali ako uzasnu vec, ze si nasa kamaratka teraz kupuje byt prvykrat v zivote.
Volakedy to az taka radost nebola, lebo mat byt bola taka samozrejmost ako mat pracu pre vela ludi.
Ked bol uz niekto dospely, tak si obycajne zaziadal o byt aj ked bol slobodny, ale skor to bolo neobvykle aby slobodny zostal. Pamatam sa, ze moja sesternica si podla mna brala uz dost stareho muza, ked mal v den svadby uz 25 rokov. Uz sme hovorili, ze to stihol tak tak, aby nebol starym mladencom. V tej dobe este platilo – Ked ma dievca 20 rockov, treba ju vydat. Vydavat sa v 23-ke bolo uzasne pokrokove a zodpovedne, ze ked uz niektore dievca studovalo aj vysoku skolu. Len velmi zodpovedne cakali az na promociu a potom neraz o mesiac za promociou bola rovno svadba. S vydajom sa cakalo len kvoli vysokej skole. A to neraz uz pocas vysokej skoly niektore dievcata sa uz museli vydavat a pocas studia uz mali dieta. Ostatne so strednou sa vydavali bud pred vojnou svojho frajera alebo hned ako sa vratil z vojny, ked to odlucenie zvladli.
Vacsinou si ludia zaziadali o trojizbovy byt a podla miesta, kde byvali, dostali ho tak o tri-styri roky uplne novy.
Pamatam sa, ze som sla na bytove druzstvo a tam viseli na nastenke podorysy vsetkych typov bytov a mohli ste si vybrat o aky si zaziadate. Rozdiel medzi nimi bol maximalne desat tisic. A tak som si zaziadala o najvacsi, aky tam bol a cakali sme nan len tri roky.
Chodievali sme aj s kociarom na nove sidlisko, kde stali len tri veziaky, tlacili sme kocik do kopca po luke a hovorili si, ze raz tu nebude luka ale same domy. Cele tie tri roky sme chodievali pozorovat ako domy pribudali a velmi radi sme lozievali po stavbe a prechadzali sa buducimi bytmi na ktorych este neboli dvere, ktore este nemali omietky, ani tapety a kuchynske linky. Poznali sme za tie tri roky vsetky typy bytov naspamat a vsetky zakutia sidliska. Cez vsetky rozne typy sme presli. Neskor som presne vedela, kde aky byt je.
Ked sa ten cas uz blizil, tak sme si mohli vybrat aj ulicu aj poschodie na ktorom chceme byvat. Vybrala som si druhe poschodie a aj ulicu a aj to, ze nam byt omietnu miesto otapetovania. Vsade na sidliskach byvali len mladi ludia.
Skoro vsetci dostali na byt mladomanzelsku pozicku a zvysok z tej pozicky ludia pouzili na zariadenie bytu. Byt stal napriklad 24 alebo 28 tisic a obycajna nabytkova stena 12 az 15 tisic. Kupili sme si vtedy velmi drahy nabytok, ktory uz vtedy vyzeral ako starozitny za 25 tisic. Mama mi vtedy nasporila 40 tisic a za to som si mohla kupit aj dva byty.
Nebol vtedy ziadny taky problem. Ked sa niekto rozhodol ozenit, tak si jednoducho zobral pozicku a okamzite mohol zaplatit byt a za zvysok sa zariadit. Za kazde dieta mu este odpustili z pozicky 4 000. Za tri deti ste hned mali z pozicky tretinu odpustenu.
Aky problem vtedy ludia mali?
Tento clanok nie je o tom, ze za socializmu bolo lepsie.
Ale mne sa tak zda, ze mnohym bolo.
