Myslim si, ze som uz velakrat napisala, ze co ma vlastne na smeblogu zaujima, ze to nie je vyhladavanie "mojho blogera" alebo kvalitnych clankov.
Nevnimam smeblog ako hypermarket, kde som si prisla kupit presne to, co potrebujem a ine ma nezaujima.
Keby som to prirovnala k hypermarketu, tak ma ani tak nezaujima, co sa paci len mne, ale najviac pozorovat, co sa najviac paci mnohym ludom. Co leti, co ide na odbyt, ake myslienky, nazory, aki su ludia a co ich zaujima v tom najmasovejsom meritku.
Co sa masovo najviac paci - nepaci, ako a podla coho sa to meni.
Preto ma zaujimaju najdlhsie diskusie a najviac okarmovane clanky a najviac kritizovani autori. Zaujima ma presne - co vacsina diskutujucich na nieco hovori.
Nemam rada sladkost a co vidim pod pojmom sladkost?
To ani tak nie je romanticky styl ale zjednodusovanie zivota na ucebnicove priklady, aky by clovek mal byt a nie pravda o zivote, aky zivot v svojej horkosladkosti je.
Vsetko jednostranne povazujem za plytke a svedciace o obmedzenom vnimani skutocnosti a obmedzenom aj citeni svedciacom o plytkosti v citoch.
Uz som o tom pisala v tomto clanku Osobný rozsah
Len tento tyzden som tu ja pre seba objavila novu blogerku, ktoru som predtym necitala. Naozaj nestiham citat tu tolko ako ini.
A zvlast tento jej clanok ma zaujal Smrt sklamaneho otca
pretoze sa mi zda prikladom, co si myslim, ze kto pravdivo pise o zivote, akym zivot naozaj je. Nie je to skreslovanie skutocnosti na jeho len romanticke stranky a len sladke a len krasne.
No, to by ludia museli mat odvahu aj tie ine stranky zo zivota chciet vidiet a riskovat ich napisat. Az toto by bolo pravdive pisanie o zivote.
Ja sama nemam odvahu, aby som pisala az v takej pravdivosti, ale vzdy si tak myslim, ze keby tak pravdivo pisali vsetci, tak ludia by sa nebali pravdivo pisat tiez a nielen vyberove stranky zo zivota, len aky by mal byt ale taky nie je v svojej pravdivosti.
A tymto vseobecnym klamanim o zivote vytvaraju tlak aj na inych, aby o nom klamali tiez a tiez ho podavali tak skreslene a ochudobneny, zjednoduseny na ucebnicove priklady, co presne je dobre a spravne a co presne zle a nespravne.
Potom to tu vyzera ako katolicke noviny alebo citanka pre dochodcov a mladez - zakruzkujte spravnu, moralnu odpoved kliknutim na karmu.
Ved preco su kontroverzne temy najdiskutovanejsie?
Ti jednoduchi moralisti maju dilemu co podciarknut teraz ako nespravne? A nemoralne? A kde je ta jednoducha odpoved A alebo B?
Kam ovce, teraz, vpravo alebo vlavo?
Ved tu stred v zivote, to je stredny prud v stade - teraz vsetci vpravo alebo vlavo.
A ked sa najde niekto, kto napise nieco pravdive o zivote, este riskuje, ze tou horkostou zivota a nielen sladkou jednoduchostou zivota bude oznaceny za toho horsieho, co nieco aj ine citil, nez MAL.
A preto si vzdy myslim, ze vsetci, co nemaju odvahu pravdivo pisat a neklamat o zivote, mali by si svoje lacne klamstva o zivote nechat a nepredavat ich v hypernove aj ked su pre moralistov tak akciovym tovarom.
Mne sa z tohto dovodu nepaci ako pisu niektore blogerky a pre toto vidim ich pisanie ako gyce. Zato obdivujem ako pise Alenka Sabuchova a Kamila Straatsburg Sajmerova a žaneta amrichová a ako pisala Silvia Sabova a Oleg Sagan. Ti pre mna ponukali nefalsovany zivot a nie umeliny.
Clovecina nebyva taka vylestena do rieseni A alebo B, urobit - neurobit, dopustit - nedopustit a co presne kedy citit ako to krasne. Ako krasnu vidim pravdivost o zivote.
Pre niekoho je zhubny feminizmus a podla mna je zhubnejsia povrchnost. A ked tolki mozu kritizovat feminizmus, tak ja len povrchnost na tom smeblogu.
A pacia sa mi zeny, co sa neboja byt "zle" a neukazkove, co sa neboja o to, ako posobia. Ako sa neboji Pietruchova a ako sa mozno Šubová aj cudovala preco sa mi paci, preco proti nej nikdy nic nemam?
Nikdy som z tych "zlych" a "ostrych" necitila, ze by im slo len o imidz. Necitila som v nich povrchnost, skor autenticku pravdivost. Pritom mi je jedno, ci su veriace alebo neveriace, lebo to o ich citoch nehovori, skor ich povrchnost alebo pravdivost.
Pohár čistej vody v nás vyvoláva mnohé otázky a otázniky. Čím sa líši od obyčajných pohárov, ktoré máme doma v kredenci a z ktorých denne pijeme? Je vystavený pohár umením? Nemôžeme predsa obdivovať jeho estetické kvality (nie je to vzácny, ale úplne obyčajný pohár).
