K napísaniu tohto článku ma priviedlo stretnutie po viac ako 30 rokoch, lebo presne toľko som sa s Ondrejom nevidela. On hneď po skončení základnej školy odišiel študovať, a teraz nás spojila náhoda, stretnutie v jednej Bratislavskej reštaurácií, kam som sa vybrala po stretnutí s klientom na obed.
Po šiestich rokoch štúdia sa z neho stal lekár. Najskôr pôsobil v nemocnici v Prahe a postupne si dorábal atestácie z oblasti kardiológie. Jeho veľkého talentu si všimli všetci už skúsení lekári a práve vďaka tomu, že mu dali šancu sa uchytil. Dnes pôsobí ako primár na jednej známej klinike a v súčasnosti sa zapojil do celonárodného projektu, ktorého cieľom je znížiť počet ľudí trpiacich práve srdcovo-cievnymi chorabami.
Náš rozhovor začal klasicky, ako to už býva, keď sa ľudia toľké roky nevidia. Porozprávali sme si o svojich rodinách, práci, a aj o vnúčatách. Ja som si hneď objednala kávičku, ktorú mi Ondrej skritizoval, pretože mám problémy s vysokým krvným tlakm. Keď som si potom objednala na obed vyprážaný syr s hranolkami, ihneď mi povedal, že to hádam nemyslím vážne, že nie v mojom veku. Ostala som zarazená a nič som nepovedala. Povedal mi, že mi odporúča ľahký zeleninový šalát a nie ťažké vyprážané jedlá.
A vysvetlil mi, že v mojom veku je najvyšší čas zamyslieť sa nad vlastným zdravím. Nielen neustále jesť nezdravé mastné jedlá plné cholesterolu, ale hlavne obohatiť stravu o veľa ovocia a zeleniny. Čo ma však prekvapilo, exotické ovocie a zelaninu mi vôbec neodporúčal, ba naopak to tiež odporučil vylúčiť zo stavy nakoľko naše telo je stavané na také ovocie a zeleninu, ktoré si môžeme dopestovať samy doma.
Z mäsa mi odporučil vylúčiť úplne bravčové mäso a nahradiť ho morčacím mäsom. Najviac ma však prekvapil, keď vyhlásil, že kuracie mäso mám vylúčiť z jedálnička ako prvé, pretože kuracie mäso je veľmi nezdravé, nakoľko kurence sú chované v klietkach a namiesto zeleného jedia len samé mäsokostné múčky, ktoré sú plné hormónov. Odporučil mi, aby som minimálne raz za týždeň pripravovala hovädzie mäso a ryby, a taktiež, aby sme vyskúšali králičie mäso a teľacinku.
Samozrejme mi odporučil, aby som sa každý deň začala hýbať, aby som si našla šport, ktorý by ma bavil. Keď som mu povedala, že ja športujem, že chodím s manželom každý piatok na biliard, tak sa len zasmial, a spýtal sa ma, či považujem váľania po biliardovom stole za aktívny šport. Povedal mi, že pre ženu v mojom veku je veľmi vhodné plávanie, a taktiež by som mohla aspoň raz za týždeň chodiť behať, aj keď len pomáličky, ale hýbať sa treba. Odporučil mi, aby sme si aj s manželom kúpili bicykle a pevne chytili svoje zdravie do vlastných rúk.
Zo stretnutia som odchádzala dosť zničená, pretože som si uvedomila, ako sa samy ničíme a skracujeme si život. Dala som si predsavzatie, že sa budem od dnešného dňa viac hýbať a venovať viac času sebe samej. Žijeme na tomto svete predsa len raz! Tak si svoje zdravie a život vážme a neničme sa sami!
