To je dátum môjho zápisu na vysokú školu, alebo presnejšie, na francúzsky Inštitút politických vied a jeho premier cycle ("prvý cyklus", čiže bakalársky) špecializovaný na vzťah Európy k Blízkemu východu a Stredozemiu.
Drvivá väčšina študentov pochádza z Blízkeho východu. Som jediná študentka zo strednej Európy. A možno aj jediná Židovka.
A bojím sa. Bojím sa situácie "sama proti všetkým". Bojím sa toho, že ma niekto paušálne odsúdi bez toho, aby ma poznal. Bojím sa, že na mňa bude niekto aplikovať tie najhoršie a najprimitívnejšie klišé. Bojím sa, že sa niekto bude na mňa krivo dívať. Bojím sa, že sa so mnou niekto nebude chcieť rozprávať. Bojím sa, že niekto bude "poznať" moje názory na aktuálne dianie bez toho, aby sa opýtal.
Tu sa nachádzam v situácii, v ktorej som sa už zopárkrát v živote ocitla. Priznať TO od začiatku a otvorene, alebo nechať to na potom. V aktuálnej situácii sa trochu bojím hneď od začiatku priznať svôj židovský pôvod. Na druhej strane - prečo by som mala? Za diane na Blízkom východe nie som zodpovedná a ani s tým nesúhlasím.
Poznám fakty, viem koľko je mŕtvych. Napriek tomu dúfam, že si bez hanby budem môcť sadnúť v jedálni vedľa mojej libanonskej spolužiačky, usmiať sa na ňu a porozprávať sa s ňou. Len tak. O čom sa baby rozprávajú. A keď príde na to, vypočuť ju s pochopením. Ak mi to ona dovolí...
Dúfam, že čoskoro sa skončí konflikt Libanon-Izrael. Ani nie tak pre moje vlastné dobro, ako pre dobro tisícok ľudí, ktorí pod ním trpia.
Nazvite ma rojkom, naivkou, dievčaťom s nerealistickými predstavami a túžbami, ale ja dúfam a verím, že jedného dňa sa to všetko skončí. Keď už nie všade na svete, aspoň tam. Keď ľudia konečne pochopia, že nejde o rozdiel kultúr, jazyka, či náboženstva, ale o mocenské pletky, v ktorých hlavnú úlohu zohrávajú chamtivosť a propaganda na všetkých stranách - vtedy, áno presne vtedy sa s tým už dačo bude dať aj robiť. Bude to aspoň začiatok.
Dlho som rozmýšlala, či povoliť diskusiu, alebo nie. A rozhodla som sa pre diskusiu. Nech si zo mňa ľudia urobia obetného baránka za veci, za ktoré ja nemôžem. Nech sa na mne vyzúria, keď nemajú lepšej roboty. Nech ukážu, aká podľa nich som. Ja viem svoje a ľudia, čo ma poznajú, to vedia tiež...
