Ranya Malovičová
Rosh Hashana
Novoročné záväzky si dávam, pochopiteľne, vždy na Nový rok. Dvakrát do roka... Čo je Rosh Hashana? alebo ako a kedy Židia slávia Nový rok.
Študentka politických vied so zameraním na Blízky a Stredný Východ na Institut d'études politiques de Paris. Momentálne v Káhire. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Tak toto som ja..., Môj židovský svet, Dopisy z púšte, Dopisy z Francúzska, Rodina moja, Tancuj, tancuj, vykrúcaj, Také všeličo, Súkromné
Novoročné záväzky si dávam, pochopiteľne, vždy na Nový rok. Dvakrát do roka... Čo je Rosh Hashana? alebo ako a kedy Židia slávia Nový rok.
Môj blog má pre mňa omnoho väčší význam, ako by sa na prvý pohľad zdalo (okrem toho, že ho chudáčika dosť zanedbávam v poslednom čase). Dokonca ani ja sama som si to donedávna neuvedomovala. Môj blog bol môj outing - prvýkrát som verejne povedala, dokonca aj ľudom, ktorých nepoznám a z ktorých väčšinu ani v živote asi neuvidím osobne, že som Židovka. Reakcie ľudí boli rôzne. Po takmer roku existencie môjho blogu robím bilanciu. A niekedy sa pýtam sama seba, či to nebola chyba...
Minulú nedeľu sa začal židovský sviatok Yom kippur, čiže Deň zmierenia, po Šabate druhý najväčšý sviatok roka. V tento deň by sa človek, ak to dovtedy samozrejme ešte neurobil, mal ospravedlniť tým, ktorým ublížil, dal sľub, ktorý nedodržal (resp. nemohol dodržať), alebo sa nejak inak nekorektne správal. Ospravedlniť sa musí aj B-hu, ak krivo konal proti nemu. Ospravedlniť sa však blížnemu svojmu je dvakrát také dôležité, pretože ak sa krivdí proti nemu, krivdí sa dvakrát: proti nemu a proti B-hu. Takto krásne mi to v nedelu vysvetlil Rabbi Moaty, rabín mikrokomunity vo francúzskom pohraničnom meste Menton. Môje prvotné nadšenie však vzápätí ochablo, a to v zlomku sekundy.
Ozbrojený konflikt, či lepšie povedané, vojna medzi Libanonom a Izraelom sa javí ďaleko od konca. Ba naopak. Stále sa viac a viac stupňuje. Len dúfam, že to do 25. septembra skončí...
Tu je jeden zo zaručených spôsobov. Zážitok spred dvoch rokov a pol....
...krásne, dobre proporcované, inteligentné, šikovné, starostlivé, zábavné, milé, dobrú kuchárku...a Židovku. Aké to majú slovenskí chlapci-Židia, hľadajúci partnerku rovnakého pôvodu, ťažké...
Myslíte si, že dohadzované manželstvá (nehovorím o nútených!) v Európe či Amerike neexistujú? A ak aj áno, že sa vyskytujú len v komunitách prisťahovalcov z exotických diaľav? Že mladí chlapci/muži v našich končinách nerozmýšľajú ešte o vhodnej manželke hneď pri prvom stretnutí s dievčaťom? Omyl! To všetko sa možno deje priamo pod vašim nosom, a to medzi ľudmi, ktorých kultúra patrí do západného sveta už veľmi dlho.
Videla som ho už dávnejšie, pár mesiacov dozadu, tuším. Jeden z najlepších filmov poslednej doby. A to nehovorím len preto, že je o Palestínčanoch a hrá na city a dnes je veľmi moderné súcitiť s nimi...To ešte nie je záruka dobrého filmu! Zaradil sa však medzi mojich all-time favoritov. Mnohí sa ma neveriacky pýtali, ako je to možné. Je na to viacero dôvodov.