Opäť bývať na ubytovni.
Opäť sa deliť o záchod a sprchu s celým poschodím.
Opäť ráno vstávať každý deň.
Opäť v noci počúvať ako dievča vo vedľajšej izbe počúva al-Jazeeru na plné pecky.
Opäť v noci nemôcť spať.
Opäť hŕba úloh = Opäť biele noci (keby to aspoň boli také Dostojevského, kde stretávate milého na moste....lenže toto sú také tie úmorné biele noci!)
Opäť byť ďaleko od rodiny a priateľov.
Opäť hodiny strávené na skype.
Opäť stráviť choroby bez maminkinho mojkania.
Opäť robiť nákupy úplne sama.
Opäť obmena dvoch jedál (cestoviny so syrom a ryža s....hm, ryžou).
Opäť stráviť 9 mesiacov na francúzskej riviére.
Opäť nosiť ešte aj v októbri sukňu, tielko a slnečné okuliare.
Opäť uvidieť (skvelé!) kamáratky.
Opäť s nimi prekecať celé hodiny o všetkom a o ničom.
Opäť plakať od smiechu.
Opäť sedieť na pláži a jesť zmrzlinu (keď skončí vyučovanie).
Opäť spoznať nových ľudí zo všetkých kútov sveta.
Opäť študovať na výbornej škole.
Opäť získať nové vedomosti a skúsenosti.
Opäť vedieť, že mám to štastie, že mám tie možnosti....že mi je jednoducho dobre!
