Obyčajný pondelok

A ja tu nemám policajta, hasiča a ani pána Úžasného. Po pätnástich minútach civenia na strom som pochopila, že ak tam nepôjdem ja, tak nikto. A tak som si nasadila čelovku, obula tenisky a začala som sa štverať na strom pri mojom domčeku. Zistila som dve veci. Strom má tŕne, preto sa mačka nevedela dostať dole a ja nemám absolútne žiadnu kondičku. Lozenie na stromy bolo kedysi pre nás samozrejmosťou a dennou zábavkou. Ako malá som preliezla všetky stromy na dvore, až kým som z jedného z nich nespadla a nezlomila si ruku. Po pätnástich rokoch to bol celkom problém. Ruky sa mi trasú doteraz a budem sa musieť vážne zamyslieť nad nejakou fyzickou aktivitou. Veľká väčšina mojej fyzickej aktivity sa tu totiž odohráva v nemocnici. Nie že by odviesť pôrod alebo pozašívať rany v 40tich stupňoch nebol výkon, ale predsa len, posilka to nie je. Dnes som poobedie strávila šitím dedinských bitkárov. Šla som práve z ambulancie, keď sa zrazu všetci pacienti a personál rozbehli z nemocnice. Ozaj, všetko čo vládalo chodiť, sa zrazu zdvihlo a s čudesnými pokrikmi sa ponáhľalo preč. Odchytila som si teda najbližšiu sestričku aby som sa dozvedela čo sa deje. Vraj sa pri škole bijú (o kravy ako inak) dve skupinky ľudí a oni sa tam skrátka musia ísť pozrieť. Tak som teda mala potrebu opýtať sa, či nevadí, že nemocnica ostane bez personálu. Odpoveď bola: „Samozrejme, že nevadí. Pacienti predsa idú tiež.“ Odovzdane som si teda šla prichystať šitie a dezinfekciu a zmierila som sa s myšlienkou, že kvôli pár horko krvným mladíkom mám o zábavu postarané minimálne na dve hodiny. Nakoniec to nebolo také zlé ako som čakala, pár rozbitých hláv a niekoľko useknutých prstov je tu pomerne bežná záležitosť. Najhoršie dopadol policajt, ktorý sa ich snažil rozdeliť. Sudánci sa jednoducho nebabrú: policajt, brat, otec, keď ide o bitku, mlátia sa hlava nehlava. Keď ide o divadlo, práca nepráca, treba to vidieť. V krajine bez rádia, televízie a novín to celkom chápem. A znova sa cítim ako v 17-tom storočí, keď bitky, súdy a popravy boli jediným rozptýlením pre široké masy. Ktovie čo prinesie ďalší deň...