Alexandra Mamová

Alexandra Mamová

Bloger 
  • Počet článkov:  42
  •  | 
  • Páči sa:  1x

"Nič nevravím keď ma kritizujú. Snažíme sa konať čo najlepšie a nechávame za seba hovoriť svoju prácu." Matka Terezahttp://fotky.sme.sk/fotograf/108529/sasienka Zoznam autorových rubrík:  AfrikaSúkromnéNezaradené

Zoznam článkov blogera

Syrová pizza

Alexandra Mamová

Syrová pizza

Priznám sa, že najradšej píšem príbehy keď sú čerstvé, vtedy sa mi lepšie darí vystihnúť realitu. Tento však v sebe má emócie, ktoré nevybledli ani po štyroch rokoch.

  • 18. júl 2015
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 386x
  • 3
Nedýchaj

Alexandra Mamová

Nedýchaj

Rozprávajú sa dve cicušky v nemenovanom obchodnom centre na záchode: „Poďme do drogérky, potrebujem dezodorant.“ „Neee, čo si, to si nekupuj, z toho dostanes rakovinu prsníka.“

  • 29. jún 2015
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 108x
  • 3
Cesta

Alexandra Mamová

Cesta

Pršalo. Tak, že cez predné sklo landcruisera nebolo takmer nič vidno. Teda, nie že by bolo čo. Všade, kam som sa pozrela, bolo blato. Jedna veľká blatová pláň a cesty nikde. Druhý deň na ceste do Marialou, maličkej dedinky uprostred ničoho. Doteraz sa nám vybila batéria v aute, raz sme zapadli a raz sme sa museli pre nepriechodnú cestu vracať a prenocovať v mestečku. Na ďalší deň sme sa rozhodli, že to riskneme znova. Cesta (rozumej skôr rieka), bola samý výmoľ a jama, takže naša priemerná rýchlosť bola okolo 30km/h. Lietadlom sa taktiež dopraviť nedalo, pristávacia dráha bola zaplavená. Keďže v Južnom Sudáne sú pristávacie dráhy z udupanej hliny, odlety a prílety sa nekonali. A to dovtedy, kým zem nevyschne. Také je tam obdobie dažďov. Nič nefunguje, život sa zastaví a domáci čakajú, kým cesty uschnú. Bojovať s prírodou sa neoplatí, všetci to vedia, no hlúpi bieli ľudia to ignorujú. Večne sa niekam ponáhľajú a potom na to doplatia.

  • 8. sep 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 658x
  • 5
Ako som sa stala oteckom pri pôrode

Alexandra Mamová

Ako som sa stala oteckom pri pôrode

Verte mi, je to úplne iný pocit. Keď zrazu tá žena na stole nie je pacientka, ale vaša manželka, dcéra, kamarátka. Keď ste pri tom, ako sa rodí nový človek na tento svet. Ja som tých pôrodov už videla, viedla a zažila celkom dosť. Akurát, že to nikdy nebolo takéto osobné.

  • 11. aug 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 556x
  • 1
Prázdniny na Slovensku

Alexandra Mamová

Prázdniny na Slovensku

Povedala som si, že je na čase začať spoznávať Slovensko. Nikdy som nemala možnosť cestovať po Slovensku a tento rok mám prvýkrát po štyroch rokoch prázdniny. Naozajstné prázdniny, keď sa nemusím učiť na žiadnu skúšku, nie som v Sudáne ani nikde inde v práci. Navyše, po špinavých afrických cestách, som úplne nadšená čistou prírodou a malebnými dedinkami. Fascinujú ma čisté ulice, udržiavané parky a naozaj som nechápala ako niekto môže frflať na prostredie a prírodu, schátralé budovy a „slovenskú mentalitu“.

  • 30. júl 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 370x
  • 3
Život s ulceróznou kolitídou

Alexandra Mamová

Život s ulceróznou kolitídou

Najprv dostanete hnačku. Takú normálnu, bežnú, pri ktorej beháte na záchod aj desaťkrát denne. Tá neprechádza a zrazu sa vám v stolici objaví krv. To si už poviete, že je aj na návštevu lekára. Vyberiete sa obvodnej pani doktorke a tá vás po mnohých nepríjemných otázkach, typu „mali ste v poslednom čase análny sex?“ odošle k internistovi, chirurgovi a gastroenterologóvi.

  • 27. jún 2014
  • Páči sa: 1x
  • Prečítané: 3 006x
  • 2
Čo slová nepovedia

Alexandra Mamová

Čo slová nepovedia

Dnes sú to presne 4 roky odkedy som sa prvý krát vybrala na cesty po neznámych končinách a 3 roky od prvej návštevy Južného Sudánu. Ani sto článkov by nevystačilo na opis pocitov, ktoré som mala, keď som tieto obrázky zažívala. Malý výber z nich vám teraz ponúkam v tomto blogu.

  • 23. jún 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 9 526x
  • 9
Ako sa dievča z mesta do stanu v divočine vybralo

Alexandra Mamová

Ako sa dievča z mesta do stanu v divočine vybralo

„Zoberte si so sebou mydlo, zubnú kefku, spacák a vlastné jedy. Po prechode bránou do národného parku už nebude možné zakúpiť žiaden alkohol.“ Tak znela smska, ktorá mi blikla vo štvrtok ráno v práci a v ten moment som sa naozaj začala tešiť na sviatky. Na stanovačke som bola raz v živote - minulý rok na Pohode, okrem toho je môj kontakt s prírodou značne obmedzený, a to konkrétne na železnú studienku a bratislavskú hrádzu. Ako správna pipka z Bratislavy trávim čas najmä v kaviarňach a nákupných centrách.

  • 22. apr 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 12 402x
  • 25
Zápisky z kliniky

Alexandra Mamová

Zápisky z kliniky

Pracujem na klinike v jednej z okrajových častí Nairobi, kde chodia tí najchudobnejší z chudobných, ľudia zo slumov a okolitých dedín. Žiadna VIP klientela. Ale keď sledujem tých ľudí, rozdiel medzi Sudánom a Keňou je obrovský. Väčšina z nich vie aspoň trošku po anglicky, majú aký taký pojem o hygiene, čistote a sociálnych návykoch. V Sudáne je úplne bežné, že pacient príde do ambulancie a odpľuje si na zem. Tu sú zrazu ľudia čistí, občas aj voňajú a vedia sa pozdraviť a poďakovať. Ten pokrok, ktorý je zrejme z veľkej časti spôsobený minulou anglickou kolonizáciou je zreteľný. No napriek pokroku, má táto krajina so Sudánom spoločné príbehy ľudí, ktorí dennodenne prichádzajú na kliniku.

  • 12. apr 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 162x
  • 25
Joe

Alexandra Mamová

Joe

Má dvanásť rokov, chce byť bankárom a prevážať sa na maseratti. Obyčajný chlapec, z obyčajného mesta. V rodine nikdy nemali dobré vzťahy, hádky počúval často. Raz v noci sa zobudil a keď vykukol z okna, videl strýka ako niečo polieva okolo domu. Rozospatý sa vrátil naspäť do postele a druhýkrát sa zobudil až na zápach a horúčavu. Strýko sa po hádke s rodičmi rozhodol, že ich upáli zaživa. Joe to prežil, no stopy ostali.

  • 19. mar 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 190x
  • 2
Zápisky z cesty na vidiek

Alexandra Mamová

Zápisky z cesty na vidiek

Piatok poobede. Každý sa ponáhľa z tohto mesta a Nairobi je zasa raz upchaté. Tento päťmiliónový kolos sa každý piatok zvrhne na zbesilý útek na vidiek, ktorý praktizujú všetci. Robotníci, ťažko pracujúci v továrňach a chodiaci na týždňovky, aj biznismeni či bohatí turisti v drahých autách. Priznávam sa, že africká schopnosť urobiť z normálnej cesty päťprúdovku, sa mi v podstate páči. Aj to pravidlo, že hlučnejší a rýchlejši vyhráva. Čo tam po oškretom aute, v Nairobi ušetriť hodiny v zápche je oveľa dôležitejšie. Sedím v autobuse a pozorujem ľudí, ako sa slimačím tempom posúvajú o kúsok bližšie k vysnívanému cieľu - preč z tohto mesta. Patrím medzi nich, z roboty som odišla skôr, aby som sa vyhla zápche na cestách. Nevyšlo.

  • 18. mar 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 083x
  • 6
Domov

Alexandra Mamová

Domov

Po chodbe sa rozlieha strašný vreskot, niekoho určite zabíjajú. Neveriacky pozerám na hodiny, je presne 5:30 a to znamená, že deti už vstávajú. Vyhrabem sa z postele, umyjem zuby a vydám sa za tými čudesnými zvukmi, ktoré občas pripomínajú paviánov a občas pišťanie mačky, zaseknutej vo dverách. Pôvod tohto ranného budíčka som našla v jedálni, v ktorej sa zrazu rozhostilo také ticho, že by bolo počuť aj špendlík padnúť: „In the name of the father...“ znie sa zborovo jedálňou a potom sa raňajkuje.

  • 9. mar 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 340x
  • 6
Na letisku

Alexandra Mamová

Na letisku

Znova ten istý kolotoč. Postíhať všetkých známych, kultúrne sa vyžiť, vychutnať si bryndzové halušky od mamy a párkrát sa rozčúliť nad slovenskou mentalitou. Potom nakúpiť šampóny, tepláky a tričká, ktorých spotreba je v Afrike 3x väčšia ako na Slovensku, a pomaly začať prať veci a vyťahovať kufor. Letenky kúpené, kôpka vecí sa vŕši poslušne na kresle a starý známy šteklivý pocit v žalúdku je zasa prítomný. Ďalšia krajina, noví ľudia, zážitky, nepoznané miesta. Ktovie, aké to bude tentokrát? Prejde ma niekedy ten vnútorný nepokoj, vďaka ktorému sa znova balím a odchádzam niekam, kde ani neviem, čo ma čaká? Dokážem sa vôbec usadiť a viesť normálny život?

  • 26. feb 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 8 090x
  • 16
Návraty

Alexandra Mamová

Návraty

Sú pre mňa vždy ťažké. A najmä v zime, ktorú som nikdy nemala rada. Asi to nemám v génoch alebo čo, ale na lyžiach som nikdy nestála, sneh je pre mňa zmrznutá voda a žiadnu romantiku ani krásu v ňom nevidím. Odkedy som sa vrátila zo slnečnej Afriky, nosím troje ponožky, dva svetre, no nič nepomáha a mne je stále zima.

  • 28. jan 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 18 824x
  • 63
Ísť či neísť na misiu?

Alexandra Mamová

Ísť či neísť na misiu?

V poslednej dobe stretávam ľudí, ktorí mi vravia, že rozmýšľajú o misiách a humanitárnej pomoci v Afrike. Počúvam reakcie: „Hneď by som šiel/šla!“ alebo „Wau, to je super, vezmeš ma?“ Chápem, že predstava odísť do Afriky, zachraňovať svet a pomáhať malým chudobným deťom je vzrušujúca a módna, no odísť na projekt je v prvom rade úplne o iných veciach. Keď sa človek začne pohrávať s touto myšlienkou, mal by si ujasniť veľa vecí vopred a predísť tak sklamaniam s nesplnených očakávaní.

  • 13. jan 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 817x
  • 15
Karibu Kenya

Alexandra Mamová

Karibu Kenya

Niečo na tej Keni je. Život a čas tu plynie neuveriteľne pomaly, pre nás Európanov niekedy až neznesiteľne. Ale asi práve táto pomalá rýchlosť robí z Kene ideálne miesto na dovolenku. Tu sa neponáhľa nikto nikam, akoby čas bola jedna zbytočná veličina, ktorou zaoberať sa je úplne pod úroveň ľudí, tu žijúcich. Na letisku si počkáte na kufre s prehľadom aj hodinu. V hlavnom meste sú také dopravné zápchy, že sa vám často stane, že v aute strávite aj celý deň. Veľkú väčšinu obchodov otvárajú okolo deviatej ráno (veď ktorý blázon by skôr vstával?) a vybaviť úplne banálnu záležitosť na úrade trvá aj dva dni. Naučíte a trpezlivosti, pokore a spomaliť. Uvedomíte si, že nemusíte stihnúť všetko dnes. Niektoré veci skrátka počkajú deň, týždeň aj mesiac. Preto mám túto krajinu rada.

  • 6. jan 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 774x
  • 12
Cesta z misie a všeličo iné

Alexandra Mamová

Cesta z misie a všeličo iné

Na druhú adventnú nedeľu pripadol deň môjho odchodu. Ranná omša, raňajky, posledné fotky, lúčenie a viazanie batožiny na landcruiser. Toto je dôležitý krok, lebo v Južnom Sudáne nie sú cesty, preto to, čo nie je priviazané naozaj pevne, spadne pri prvom výmole. Bolo mi zle. Som človek s mimoriadne labilným rovnovážnym aparátom a sedieť 12 hodín v aute na laviciach, bokom k smeru jazdy mi fakt nepridalo. Snažila som sa počúvať hudbu, potom zavrieť oči, pozerať sa na cestu dopredu, no nič nepomáhalo. Keď sme dorazili do Tonj, mesta na pol ceste, bola som vytrasená a napínalo ma na zvracanie.

  • 28. dec 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 603x
  • 14
Rozlúčka

Alexandra Mamová

Rozlúčka

Priznávam, aj som plakala. Na niektoré veci si skrátka za štyri mesiace tak zvyknete, že už vám prídu normálne. Rozdala som všetky svoje roztrhané tričká a kuchárky sa takmer o ne pobili. Ešte teraz sa rozprávajú cez zuby, lebo jedna dostala staré žabky a druhá prikrývku pre dieťa a tretia tričko a akosi všetky chceli všetko a nie a nie sa dohodnúť.

  • 7. dec 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 662x
  • 6
Posledné dni

Alexandra Mamová

Posledné dni

Posledné dni sa tu tak prechádzam, rozmýšľam a vrývam si do pamäti momenty, na ktoré by som nerada zabudla. Ako dnes. Sedela som s našou kuchárkou Asuntou na okraji betónovej výlevky a pozerala sa ako umýva riad. Vonku 38 stupňov, za plotom deti hrajúce sa s plastovými fľaškami a zvieratá pijúce tú vodu z výlevky, ktorá je momentálne široko ďaleko zdrojom vody. Rozmýšľala som nad tým, ako sa môže krajina z týždňa na týždeň tak zmeniť. Keď som prichádzala bola to buš a brodila som sa v gumákoch blatom. Teraz keď odchádzam, široko ďaleko nie je žiadna tráva, ktorá by poslúžila zvieratám ako pastvina.

  • 3. dec 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 656x
  • 1
Zodpovedané otázky

Alexandra Mamová

Zodpovedané otázky

„Načo tam vlastne chodíš? Prečo odchádzaš na pol roka niekam, kde ani nevedia, čo je hygiena a je ti tam zle? Nemáš tam poriadne jedlo, vodu, nikoho s kým by si sa mohla porozprávať a aj tak tam ideš?“ Tieto a mnohé otázky dostávam takmer denne. Nedávno som o tom začala premýšľať intenzívnejšie a asi takto som to zhrnula:

  • 30. nov 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 091x
  • 17
Skryť Zatvoriť reklamu