Pondelok: Zvoní poštár.„Dobrý deň, máte tu list do vlastných rúk." „Dobre, nechajte prosím lístok, brat nie je doma." „V poriadku. Dovidenia."
Utorok: Pýtam sa brata, že či si našiel lístok v schránke, že tu bol poštár s listom. Že nie, že nič tam nebolo ani včera ani dnes.
Streda: Znovu zvoní poštár s iným listom. Pýtam sa ho: „Počúvajte, vy ste tu boli pred dvoma dňami s listom do vlastných rúk. Kde je ten list?"
Poštár odpovedá: „No, ja som nenechal lístok, lebo som žiaden nemal". „A to ako to, že ste žiadne nemali?".
„No, nemáme. Čo mám robiť, keď celá pošta nemá lístky o uložení zásielky?"
„A ako si mám ten list vyzdvihnúť, keď mi ho na prepážke odmietajú hľadať bez lístka?"
„Nijako."
Štvrtok: Na pošte pri okienku. „Dobrý deň, prosím si jednu plastovú obálku. Viete, ten prelepovací sáčik na posielanie."
„Čo? Nič také neexistuje."
„Hm, dovidenia."
Piatok: Vyskúšam tetu na pošte pri inom okienku. „Dobrý deň, jednu plastovú obálku si prosím."
„Nech sa páči. Ale v tejto obálke môžete posielať iba poistený list." „A to prečo? Nič na nej nie je napísané, že ide o špeciálnu zásielku. Veď to je v poriadku, že poistené listy sa môžu posielať iba v takejto obálke, ale to snáď neznamená, že ju nemôžem použiť na bežnú zásielku, keďže je to iba obyčajné plastové vrecko. Nie?"
„Nie, musíte poslať poistený list!"
Logika.
