Balil som darčeky ako svišť čokoládu do fólie a premýšľal nad mystériom života a smrti - živý či umelý stromček? A vôbec, rozmýšľal som, koľko deciek, šomrajúcich celý rok na výšku vreckového, sa rozbehne na Silvestra do ulíc vyzbrojených pyrotechnikou ako samovražední atentátnici. Predbežne som skontroloval zásoby vianočných dobrôt. Už len pohľad na ne vyvolal hypoglykémiu kombinovanú so žlčníkovým záchvatom. Nebyť pohotového zásahu medovníkom orálne, nevyviazol by som odtiaľ živý.
Mal by som sa učiť na štátnicu, ale ktorý normálny človek sa na Vianoce učí? Niežeby som bol normálny, ale v tomto naozaj netúžim byť výnimkou. Netrápi ma už viac bolesť ani hlad, sklamanie ani smútok, dokonca ani degresívna marža lekárnikov, veď, sú tu Vianoce.
prajem všetko inšpiratívne
zo <3 vilko
