Peter a Lucia

príbeh ešte nekončí... Dve krátke pípnutia prerušili hviedzne ticho. Zašmatral rukou po mobile vo vrecku vetrovky. Bola to esemeska, od Lucie. Po chrbte mu prešli zimomriavky. Posledné stretnutie s Luciou bolo nadlho posledným. Mám tvoj list, vraj musíš ísť. Zhorí všetko čo mám,ak odídeš Nič, len tma obklopí ma. Zhorí všetko, čo mám a ty to vieš * vírilo mu vtedy v hlave. Nikdy už nespoznal také dievča, ako bola Lucia. Bolo to ako hľadať štvorlístok v odľahlých častiach ruskej tajgy. Prúdy smútku mu tiekli zo srdca, keď na moste pálil všetky listy od nej... Dychtivo stláčal otvoriť:

3. sep 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 351x
9

Viliam Maňka

Keď sa vrátiš, už tu nebudem

nie všetko musí končiť happyendom

26. mar 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 486x
7

Viliam Maňka

prekvapenie

zaver príbehu Konečne prišli na miesto. Na koniec cesty a začiatok chodníka. - Lucia, poď, už sme tu, blízko prekvapenia! Vystúpila z auta, mrazivý vietor oblizol jej tvár. - A nemohla by som ho vidieť z auta?

3. mar 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 221x
22

Viliam Maňka

Tajnôstkár

- pokračovanie príbehu http://manka.blog.sme.sk/r/5336/Peter-a-Lucia.html - Lucia, Lucia, vstávaj! - jemne ju uštipol Peter. - Kto si človek zahalený tmou, čo rušíš moje myšlienky? - spýtala sa rozospato "Júlia" - Som pútnik bez mena a neviem ako sa ti predstaviť - zakontroval "Rómeo" - Peter! Prestaň! Čo sa deje? Ak zrovna nie je zatmenie Slnka, tak ma nebuď. - Ty si s tým začala... Dnes je predsa 14-teho ferbruára a ja mám pre teba prekvapenie. - Aké? - Veľké. - Vyzlečieš sa? - potmehúdsky sa usmiala - Nie, ešte väčšie - nevšimol si uštipačnú poznámku. Obleč sa a poď, čaká nás dlhá cesta.

15. feb 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 283x
3

Viliam Maňka

Stratený básnik

- Peter, Peter, spíš? - jemne ho uštipla Lucia. - Teraz už nie - namrzene odvetil Peter. Čo sa deje? - Nič, ja len nemôžem zaspať. Rozmýšľam, čo si si asi pomyslel, keď si ma prvý krát videl, keď si tam len nemo stál. - Slečna, ste múza moja večná, tak ako vaša krása nekonečná. Tisíce možných rýmov, no mňa napadol len tento. Prial som si, aby si si vtedy o mne myslela, že som nemý,, aby si nevidela, ako si mi počarila, moja malá nežná víla, s tebou krásna každá chvíľa.. - Peter! Nepi toľko! - vždy tak odpovie, keď jej muži skladajú komplimenty.

18. jan 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 347x
5

Viliam Maňka

Nehľadaj niečo výnimočné!

- pokračovanie príbehu Dvere sa zavreli a autobus sa pohol. Lucia si sadla k oknu. I like the way you wanted me, every night for so long baby -znelo v rádiu. Očami vnímala ako prerušovaná čiara postupne spýva do dlhej bielej priamky a rozmýšľala: Je azda ten zasnený rojko, ten plašiteľ holubov kúzelníkom, ktorý dokáže zlepiť jej srdce rozbité na milión kusov a vyčariť jej úsmev na tvári? Veď je taký zvláštny, iný ako jej ideál. Skôr popolvár ako čarovný princ..

1. nov 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 037x
15

Viliam Maňka

bez inšpirácie?

Boli ako dva holuby, spojené nádoby, jing a jang, alfa a omega, Peter a Lucia, sám Rolland by ich neopísal lepšie. Našli sa náhodou, Peter zahĺbený v myšlienkach, Lucia, trocha nesmelá, maľovala v parku hrkotajúce holuby. Hrkú, hrkú, mávanie krídiel, celý kŕdeľ splašene odletel ako púpava rozfúknutá vetrom. - Prepáčte, prosím. Rozfúkal som vám holuby - previnilo prehovoril Peter. - Ach, jaj, čo už, teda, vy ste pekný holúbok - zaklipkala očami Lucia.

26. okt 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 217x
16