Keď sa vrátiš, už tu nebudem -povedala Lucia, pritiahla ma a jemne zašepkala do ucha: Ak sa budeš chcieť porozprávať, tak mi zavolaj a netráp sa, nie je to tvoja chyba.
Tak som sa usmial odvetil: Len choď, ale niečo musím vedieť. Je tu ešte niekto iný, kto ukradol moju rolu?
- Netráp sa, to nie je tvoja starosť.
A ja som ostal zaviaty kdesi medzi..., presne tak, ako keď stojíš vonku, ale hladíš oknom dovnútra. V mojich snoch je stále taká, aká vždy bola. Odhalil som jej všetko, ale ona to nemohla zbadať. Hoci som stál vždy pri nej, v jej myšlienkach bol niekto iný.
A tak moje srdce blúdi po Sibíri a čaká, čaká kým sa život stane skutočným životom.
Keď som sa vrátil, už tam nebola. Zanechala len odkaz na schodoch: Ak sa chceš porozprávať, zavolaj...
Peter
