
"Pamätáš na moju ružu?"
"Na tú pyšnú kvetinu?"
"Áno, už sa nevystatuje svojou mámivou vôňou, ktorá zaplnila celú planétu, ani nenantŕča ku mne tŕne, keď sa chcem k nej priblížiť. Myslím, že som si ju skrotil."
"Tvoja láska ju skrotila..."
"Ahoj!" "Ahoj!" Oči preleteli pár metrov predo mňa. Bol to on, vrátil sa. Vôbec sa nezmenil. Zlaté vlasy viali v letnom vánku. "Chýbal som ti?" "Vidíš polia, zlaté klasy? Tie mi pripomínali tvoje vlasy, aj keď si bol na míle vzdialený" "Zvláštne, v mojom srdci, na mojej malej planéte sú si všetci blízki."
"Pamätáš na moju ružu?"
"Na tú pyšnú kvetinu?"
"Áno, už sa nevystatuje svojou mámivou vôňou, ktorá zaplnila celú planétu, ani nenantŕča ku mne tŕne, keď sa chcem k nej priblížiť. Myslím, že som si ju skrotil."
"Tvoja láska ju skrotila..."
Láska je taká. Provokuje nežne -no ten, čo seje, obyčajne nežne. Zoznam autorových rubrík: Komentáre, Preklady, Listy priateľom a priateľkám, Peter a Lucia, Ye shall know the truth and th, Nedeľná chvíľka poézie, návrat malého princa, Súkromné, Nezaradené, Zdravotníctvo