Zo štatistiky pri posledom sčítaní obyvateľstva sa nedá zistiť, koľko je Cigánov. Hlásia sa najmä k Slovákom a Maďarom. O tom, kto je Cigan väčšinou vieme. A vieme najmä vtedy, keď im treba niečo prepáčiť, platiť, alebo dať. Pri charakteristike Cigánov sa môže verejne hovoriť o ich vlastnostiach – že sú nadaní na hudbu, tanec a spev. Ak sa začnú vymenovávať ich iné vlastnosti, už je to predsudok, netolerantnosť a neznášanlivosť. Hovoriť o tom, že jedni sú anjeli a druhí čerti nie je správne. Sú len iní. Ak by žili v štáte sami, zaťaženie na životné prostredie by bolo asi nižšie. Málokto z nich má betónový dom a príroda skôr zacelí ranu po chatrči ako po dome, ktorý stava majorita (zatiaľ) štátu. Sú bližšie k prírode, aj keď ju nešetria a nezveľaďujú. Ak by žili v štáte sami, asi by to nebol priemyselne ani inak vyspelý štát. Sú úžasne prispôsobiví zlým životným podmienkam, najmä v koexistencii s inými skupinami ľudí, ktoré mierne povedané využívajú. Páčia sa im výdobytky modernej doby a chću ich mať. Chýba im vytrvalosť a schopnosť hospodáriť. Apropo, prečo nemajú vlastnú krajinu? Neuvažuje svet o tom, aby im vytvoril nejaký priestor, ako pre izraelcov, kde by mahli mať vlastný štát? Aby si boli sami pánmi.
K názvu Cigán len toľko, že z etymologického hľadiska vzniklo skôr slovo ako označenie etnika, a až potom sa z neho odvodilo sloveso cigániť ,v zmysle klamať.
Ak by Cigáni mali také charakteristiky – pracovití, poriadkumilovní, čistotní, zodpovední, pravdovravní, nenároční, nekonfliktní...kto by takých nezamestnal? Ak má niekto z Cigánov také vlastnosti, nemá problém s uplatnením sa na Sloveneku, ani kdekoľvek inde na svete. Sú takí, ktorí zodpovedajú vyššie uvedeným zásadám a darí sa im. Majú to síce o niečo ťažšie, lebo chtiac nechtiac tí ostatní im vypestovali štatisticky podložené predsudky. Skúsme urobiť a zverejniť štatisticky zistiteľné rozdiely medzi Cigánmi a majoritou. Prípadne aj medzi inými skupinami ľudí (podľa svetonázoru, náboženstva atď). Aspoň budú mať sociológovia zmysluplnú náplln činnosti. Príklady:
Aké pomerné percento z necigánov a aké percento Cigánov je trestne stíhaných?
Aké pomerné percento a pomerné percento necigánskych detí je v detských domovoch?
Ako je to s platením za kúrenie, elektrinu a nájom?
Koľko priemerne detí majú Cigáni a koľko necigáni (a ako sa o nich starajú)?
Aký majú pomerný podiel na HDP Cigáni a necigáni a koľko z neho čerpajú?
Aké percento je v pracovnom pomere?
Aké percento fejtuje? (Porovnať s necigánmi)
Určite sú odborníci, ktorí dokážu výstižne a exaktne vytvoriť respondenčné body.
Tieto porovnávacie štatistiky treba porovnať a prerokovať s cigánskymi predákmi, ktorí hája ich záujmy. Čo mysíte, ako by sa dali označiť financované projekty v štáte určené len pre necigánov? Až to kričí, že by boli diskriminačné. Aké sú potom projekty, úhrady a všetky výhody určené len pre Cigánov? Kto je tu diskrimonovaný? Čo sa stane, ak zhorí dom necigánom? Máš poistený? - Dobre. Nemáš? - Zle. Pomôžu príbuzní? Známi? Možno áno, možno nie. Nik sa nestará. Pýta niekto niečo od Cigánov? - Nie. Ak vyhorí Cigán, kričí, nadáva a žiada. Provizórium odmieta: „Dajte nám riadny dom, s plynom a elektrinou!“ Necigáni nie, Cigáni áno. Dôvod – veľa detí. V poslednej dobe nejak často vyhárajú. Nie náhodou z vypočítavosti?
Osudy pridelených normálnych bytov pre Cigánov končia rovnako. Netreba uvádzať detaily. Ako pristupujeme ku bielym? Ukáž vlastnícky list, stavebné povolenie, doklad o platení poplatkov za smetie, psa........ Kontroluje sa to isté u Cigánov? S akým výsledkom? A s akým postihom? Necigán bez práce aspoň niečo pestuje alebo chová. Z čoho žije Cigán? Zo sociálnych dávok, odpadkových košov, krádeží. Tam aj keby sa lopatou peniaze hádzali, nijaký preukázateľný majetok nebude. Necigánovi nedajú. Veď máš auto, dom a možno iné nehnuteľnosti. Cigáni svoje prijmy odvodzujú od počtu detí. Majú ich pre peniaze, jednak z dlhej chvíle a zadubenosti. Osady Cigánov, Luník IX a všetky stavby obývané Cignánmi kričia, aký to ľudia v nich bývajú. Veľa Cigánok hneď po pôrode ujde,z nemocnice a pre dieťa sa vrátia až neskôr. Štát všetko platí. Lenže pomer medzi Cigánmi a necigánmi sa rýchle mení. Tá príťaž nás ťahá ku dnu. Necigánov aj Cigánov. Cigáni - väčšinou nezamestnaní ľudia, ktorí majú more voľného času ,a aký neporiadok je okolo ich sídlisk? Navyše, povyťahované odpadky z kontajnerov po všetkých sídliskách. Pre politikov sú tie veci veľmi vzdialené. Pre bežných ľudí sú nebezpečne blízko. Vákuum v nečinnosti vlády na seba berú mimovládne organizácie, vyhlasované za extrémistické. Ak štyria Cigáni dobijú starenku a okradnú, čo je to? Prečin mladistvých. Skúste posúdiť, čo sa stane, ak zbijú Cigána. Celý Brussel bude monitorovať rasistické chovanie Slovákov voči Cigánom.
Učitelia demokracie – USA v minulosti nevedeli brať osoh z domáceho obyvateľstva, radšej navozili černochov, ktorí sa dali lepšie pracovne využiť. Dnes je pôvodné americké obyvateľstvo držané v rezerváciách. Európska únia hrá zasa dvojakú hru. Na jednej strane nám vytýka rasovú netolerantnosť, na druhej strane sa sama netolerantne správa. A hneď vracia Cigánov do krajiny, z ktorej prišli. Navyše Kanada zaviedla, vízovú povinnosť Čechom pre Cigánov. Češi to otvorene deklarovali. Cigáni nerobia dobrý dojem pre domácu krajinu ani za hranicami. Ostatní ľudia to vidia a berú spravodslivosť do vlastných rúk. Hneď sú onálepkovaní ako fašisti, pričom často vôbec nevedia čo je to fašizmus, kde vznikol a prečo. Vidia len určité ohrozenie, nespravodlivosť a nečinnosť kompetentných orgánov. Ak Cigán zabije, okradne, podvedie necigána, rieši sa to ako prečin občana Slovenska. Každý útok necigánov na Cigánov sa automaticky považuje za rasizmus. Aj medzi necigánmi sú výnimky. Žijú aj pod ich úrovňo. A medzi Cigánmi sú ušľachtilí ľudia. Ale ten štatistický pomer bude asi priepastný. Nie je dobré, ak štát dáva prostriedky ľuďom, ktorí nepracujú. Veď práce je veľká potreba. Či máme tak vzorne upravenú krajinu, že môžeme vyplácať peniaze zadarmo? Kde končia tie peniaze? Prevažne na cigarety, alkohol, fetovanie... Okrem toho sa kradne, lúpi, ohrozuje sa zdravie a životy ľudí. Amerika takýto problem vyriešila rázne: po odpracovaní určitého počtu tvrdej manuálnej práce sú poskytované karty s kreditom, za ktoré sa dá v potravinách kúpiť nevyhnutná strava (alkohol, ciragety ani cukrovinky sa kúpiť nedajú). Lebo v našom prípade raz ešte môžu zažalovať štát, že im dával prostriedky na zakúpenie zdraviu škodlivých látok. K tomu ešte strava detí v škole za jednu bývalú korunu. A ešte chodia žobrať k obchodným domom. Kôli železu porozbíjali celé podniky, kradnú príklopy, káble na železničné zariadenia....Kto je vlastne diskriminovaný?
Nie je tu záujem vyvolať neznášanlivosť, naopak, spravodlivým riešením jej treba predchádzať. Cigáni majú nad 10 organizácií, ktoré ich chránia, alebo zvýhodňujú. Jedna dve organizácie, ktoré sa postavili na ochranu necigánov sú vyhlásené za extrémistické a mimozákonné. Aj keď iba vyjadrovali svoj názor, alebo protestovali boli policactami hrubo napadnutí.
