Cestovali spolu otec so synom a mali so sebou i somárika. Išli si ako chceli, až pokým cesta neviedla cez obývanú obec. Otec so synom sa začali radiť čo majú urobiť, aby ľudia nemali príčinu kritizovať ich. Otec sa posadil na somárika a syn ho viedol za ohlávku. Keď to ľudia videli povedali. Starý sa vezie a mladého nešetrí. Pri ďalšej obci urobili opačne. Syn sedel a otec viedol somárika. Ľudia mali námietky. Starého určite bolia nohy a pritom ide peši ,kým chlapec s mladými nohami sa nesie. Nuž pred treťou osadou vysadli na somárika obidvaja. A ľudia apelovali. Nie je vám ľúto toho zvieraťa ? Cez štvrtú obec prechádzali všetci peši. Nie to zviera, ale vy ste somári, keď nevyužívate dopravný prostriedok.
Spomenul som si na to pri tom, ako ľudia hodnotili správanie bývalej vlády, najmä premiéra počas povodní na Slovensku . Ak sa zaujímali a pomáhali - robia populistickú politiku. Ak sľubovali odškodnenia- sľubujú, čo nebudú môcť urobiť. Ak pomáhali okamžite robia to zbŕklo, bez vyhodnotenia, kto pomoc najviac potrebuje. Neprajníkom by najviac vyhovovalo, keby sa o problémy vôbec nezaujímali a išli trebárs na dovolenku. To by bola pastva aj pre karmychtivých blogerov.
Druhou pascou boli vakcíny proti prasacej chrípke. Bola obava či sa objednajú včas. Či sa neobjednalo málo, predčasne, alebo neskoro. Objednané vakcíny boli určite drahé. Ak boli lacné určite neboli certifikované a sú teda nekvalitné. Po boji sme všetci generáli a keďže sa vakcíny nespotrebovali, nech za to zoberie vláda zodpovednosť a zaplatí zo svojich, keď tak veľa objednala.
