Za to, čo robili Nemci na sovietskom území ich čakal revanš. Nebolo zľutovania ani keď sa vzdávali. Preto sa Nemci najradšej vzdávali Američanom. Ich postup bol aj preto taký rýchly a na základe dohovoru pri Plzni zastali.
Po vojne si Stalin namýšľal, že mu patrí od spojencov oveľa viac. Veď vojnu vyhral hlavne krvou svojich ľudí a jej výsledok zvrátil na svojom, teraz vojnou rozbitom území. Zvíťazil socialistický štát, jeho ideológia, a teda vznikol vzor pre ostatné krajiny. Nestalo sa tak. Na príklade rozdeleného Berlína sa z tetrazónie stala napokon bizónia. USA, Anglicko a Francúzsko sa spojilo a vytvorilo kapitalistický blok. Ideologický boj dvoch sústav podporil Marshallov plán a Trumanova doktrína zadržiavania komunizmu. Západ ukazoval - kto pôjde našou kapitalistickou cestou, bude bohatý. Vojnou rozbitý Sovietsky zväz sám potreboval pomoc. Preto Stalin spustil železnú oponu. Začala sa „studená vojna". Spočívala v príprave na novú vojnu. Bol to boj dvoch ideológii a vyústil do vzájomných obviňovaní špionáži a hlavne zbrojenia. Západ rozmiestňoval vojenské základne, hlavne americké po všetkých krajinách. Kvôli jednej základni, objavenej americkým špionážnym lietadlom na Kube sa takmer strhla vojna medzi veľmocami.
Už prvá svetová vojna spôsobila, že svetová ekonomická prevaha sa presťahovala z Európy do Ameriky. Druha svetová vojna znovu Európu oslabila a Ameriku posilnila. Nemecký vynález- atómovú bombu Američania odvliekli aj s vedcami a ešte do konca vojny bomby použili. Dlhý čas im táto zbraň dodávala pocit prevahy. Od tých čias USA neprestala zhadzovať bomby na rôzne krajiny, podľa svojho uváženia (V pozemných vojenských akciách nedosahuje dobré výsledky). Boli to krajiny: Kórea, Vietnam, Granada, Afganistan, Irak, Kuvajt, Panama, Juhoslávia.....a ktovie kde ešte. Často jedno lietadlo nesie bomby a druhé hospodársku pomoc.
USA zisťuje, že nad jej zásobami nerastného bohatstva, najčastejšie ropy sa nachádzajú iné krajiny, ktoré nevyhnutne potrebujú ich pomoc. Stačí prisľúbiť pár šejkom, že sa budú mať rozprávkovo, ak požiadajú o ochranu USA. Od roku 1961 ju prevzali spod správy Angličanov. Amerika splnila čo sľúbila a kohútiky od kuvajtsko-irackej nafty má v hrsti. Samozvaný svetový policajt už rozhodne, kde je pravda a pričiní sa o to, aby bola na strane víťaza. Verejná mienka domácich sa masíruje a tak v akčných filmoch vykresľujú Američania ako príčinu najhoršieho zla Rusov a presný opak robia sovieti vo svojich. Na ochranu proti východnému bloku sa vytvára Severoatlantický pakt. Doma prezentovaný za obranný na opačnej stane za útočný. Presne naopak je to s Varšavskou zmluvou. Ale varšavská zmluva bola zrušená. Po rozpade ZSSR je aj v Rusku trhové hospodárstvo - teda kapitalizmus. Tak načo NATO? Voči komu? Prečo sa nevytvorí jedna armáda pod správou OSN z vojsk štátov celého sveta, teda aj Ruska? Mali by chrániť svet pri katastrofách, pred terorizmom, pirátmi. Či svetové spojenectvo sa vytvorí len vtedy, keď sa objaví spoločný nepriateľ, možno aj mimo Zeme? Nevieme prekonať to prekliatie, mať nepriateľa?
V Chile bol príčinou smrti demokraticky zvoleného prezidenta Allendeho generál Pinochet. Pri prevrate dal zavraždiť množstvo odporcov. Tí sa strácali aj po prevrate. Na jeho rukách je krv toľkých ľudí, koľko sa zmasti na futbalový štadión. Dodnes chodia matky v Chile s fotografiami svojich synov, lebo sa stratili a niet ich.
Ale vo svete sa nič nedeje. Navyše sa vyzdvihuje, že sa krajina hospodársky vzmáha (žeby alternatíva Marshallovho plánu?). Nakoniec bol generál Pinochet liečený a ochraňovaný v Anglicku. Keďže inak, ako zločin sa nedá jeho čin pomenovať, pre formu ho odsúdili na domáce väzenie, vtedy, keď ležal nemocný v posteli. Lekári mu našli takú diagnózu, pre ktorú sa tvrdšiemu trestu nemohol podrobiť.
Pred niekoľkými rokmi som sa zhováral s jedným človekom. Z reči vysvitlo, že je Srb. Tam doma musel všetko nechať. Žil u nás už asi dlho, lebo pekne po slovensky rozprával. Bol som zvedavý na jeho príbeh a keďže sa vyznal už v našich pomeroch vykladal mi ho na príkladoch.
Žili si pokojne, Srbi i moslimovia. Kamarátili a navštevovali sa. Aj suseda mal moslima. Ale došlo k rozpadu Juhoslávie. A rozpad je ako rozvod. Ak získa jeden viac, ako mu patrí a ten druhý mu to toleruje, prebehne rozvod relatívne hladko (tak ako sa rozišli Česi a Slováci). Ale väčšina rozvodov končí nezhodami. Komu pripadne dom, kto kúpil obývačku... Taký bol aj "rozvod" Srbov a Chorvátov. Veľké problémy mali aj Srbi, ktorí ostávali na chorvátskom území. Keďže bola mobilizácia, väčšina domov ostala bez chlapov.
Predstavte si, žeby sa rozpad Československa dial za asistencie vojska. A maďarskí, rómski, alebo iní spoluobčania, jedno ktorí, by využili situáciu na osamostatnenie sa. Začali by vyháňať Slovákov z domov. A keďže tí by dobrovoľne nechceli ísť, tak by sa napätie stupňovalo až k tomu najhoršiemu. Čo by sa stalo keby prišli chlapi, vojaci s puškami a doma by našli zabitú, alebo znásilnenú ženu a deti ani nevedno kde? Lebo kým boli Srbi preč z domov, Albánci riešili svoje osamostatnenie na historicky srbskom území, kde sa medzičasom premnožili. Že ich na to naviedli ich politici, niet pochýb. Keď sa vrátili Srbi domov, nastali masakry. Udržali by tých vojakov velitelia na uzde? Chceli by ich udržať?
Kým USA nedovidelo na problém v Chile, to je na vlastnom kontinente, v prípade Juhoslávie presne zistilo vinníka a začalo sa bombardovanie a obsadzovanie územia. Ak by do toho zasiahli Rusi a prišli na pomoc svojim pravoslávnym bratom, mohol sa spustiť mechanizmus, ako pred prvou svetovou vojnou. V tom čase Slovensko nebolo ani v Únii, ani v NATO. Aj tak dal vtedajší premiér súhlas na prelet lietadiel bombardujúcich Juhosláviu ponad naše územie. Vojnových zločincov Juhoslávie súdi Haagsky súd. Prezident Miloševič zomrel vo väzení. Nevieme, čo čaká Karadžiča. Chýba už len generál Mladič. Tieto informácie mám z jednej strany. Nemal som to šťastie vypočuť verziu druhého tábora. Súdiť sa dá až po vypočutí oboch strán, aj to je závislé od toho, ktorej strane a priori nadržiavam. Nech je ako chce, traja vojnoví zločinci sú trestaní. Prečo potom tá fraška s Pinochetom?
Aj Sovietsky zväz sa snažil vyviezť svoju ideológiu. Zúčastnil sa vojen na druhej strane barikád, či už osobne, zbraňami, alebo "vojenskými poradcami" - Kórea, Vietnam a inde. V Čečensku išlo o naftu a osamostatnenie neprichádzalo do úvahy. Na druhej strane, už roky sú potláčané snahy Havaja o osamostatnenie sa. Tieto snahy sa v zárodku hasia, veď kde by bolo rozmiestnené strategické loďstvo USA? V Československu stačilo pár spiatočníckych členov KSČ, pozývací list a vojská Varšavskej zmluvy, okrem Rumunska obsadili krajinu v obave, že „prebehne" na druhú stranu. V tom čase ľudia v Československu, komunisti aj nekomunisti boli oddaní ideálom Pražskej jari. Mená Dubček, Smrkovský, Svoboda, Černík, Císař, znamenali veľa. Dodnes sú s tým problémy, ako ich posudzovať. Ani tí najzarytejší odporcovia komunistickej strany nemôžu prehltnúť, že verejnosť na nich nadá dopustiť. Dodnes sa akosi inakšie posudzujú. Či sa dá dopustiť, že aj socializmus mal svoje svetlé stránky, alebo sa musí všetko s ním spojené a priori zavrhnúť?
Po obsadení ČSR bolo jasné, že silou sa proti tomu nedá bojovať. Jedna taktika sa však mohla uplatniť. Lenže sa naraz nazbieralo príliš veľa horkosti a tá sa len ťažko dala prehltnúť. Média mali ľudí poučiť, aby kládli pasívny odpor. Aby rozprávali s vojakmi, presviedčali ich, že žiadnej kontrarevolúcie niet. Predstavte si sovietskeho vojaka, ktorého možno zobrali z kolchozu z pásového traktora a posadili do tanku. A teraz v tanku v Prahe vidí množstvo civilov, asi tých kontrarevolucionárov, ako hádžu na tank zápalné fľaše. Že pre množstvo ľudí sa nemôže ani najesť. Nemôže ísť na záchod, lebo vyjsť sa k tým rozzúreným kontrarevolucionárom nedá. To je vďaka za to, že ich jeho otec, alebo starý otec oslobodzovali Česko a Slovensko vo vojne?
Myslím, že nám chýbala empatia k ľuďom, ktorí za nič nemohli. Gándi riadením pasívneho odporu zlomil vládu Angličanov v Indii. U nás sa mohli ušetriť zbytočné straty na životoch, keď už nič iné.
V konečnom dôsledku aj pobyt sovietskych vojsk u nás prispel k tomu, že si aj oni osvojili myšlienky Pražskej jari a tie sa prejavili v glasnosti a neskoršie v perestrojke.
Jeden môj bývalý učiteľ mi hovoril svoj názor na revolúciu takto. Je to, ako keď na kŕdeľ vrabcov, sediacich na strome vystrelíš. Rozletia sa. Po čase sa vrátia a posadajú na ešte vyššie konáre.
Sledovaním názorov značnej časti mládeže mám dojem, že si prajú, aby sa už komunisti „prežili". Keď mi starý otec v mojej dvadsiatke predpovedal, že v živote sa určite stretneš s prevratom, smial som sa. Milí dvadsiatnici, máte reálnu šancu, že v živote zažijete aspoň jeden prevrat. Ale pamätajte, že tí istí vyplávajú, nech by došlo k akýmkoľvek zmenám a postavia sa na čelo más. Zmeniť rétoriku na tú, čo je v móde je hračka. Dobrí občania rešpektujú také zákony aké sú. Aj keď s nimi nesúhlasia. Lebo sú demokrati a tak chcela väčšina. O tom, čo je správne a čo nie rozhoduje víťaz. Hrdina je ten, koho režim vyhral, aj keď sa o to nezaslúžil. Zradca je ten na strane porazených. Koľkým funkcionárom v jednom režime sa zrazu „otvorili oči" režime inom.
V socializme bola potláčaná sloboda mnohých ľudí. Boli konfiškovaná majetky, boháčov, cenzurovaná tlač, náboženské prenasledovanie, vykonštruované procesy, násilné združstevňovanie, nesmelo sa voľne cestovať do zahraničia. Aká je dnešná realita? Popri nehorázne bohatých ľuďoch(toľko sa zarobiť nedá) sú žobráci, nezamestnaní bezdomovci. Je veľké množstvo krádeží, lúpeži a vrážd. Veľa ľudí žije príživnícky. Zamestnancov zdierajú zamestnávatelia a tí sú radi že majú zamestnanie. Dejú sa neprávosti, ktoré súdy riešia liknavo, zdĺhavo. Tak ako boli obete toho prvého zriadenia, tak sú aj obete toho druhého. Ktorých je viac a ktoré sú horšie? Nech každý zváži sám.
Absolútne bohatstvo neexistuje iba relatívne. V ktorom režime boli väčšie rozdiely medzi ľuďmi? Mne sa zdá, že bývali komunisti zbohatli v tomto, nie v predošlom režime. Pri havárii sa zvykne všetka vina zvaliť na mŕtveho, lebo ho niet a nemôže sa brániť. Po dvadsiatich rokoch demokracie sa už nepatrí zhadzovať vinu kdesi inde. Niektorí autori i na tomto Blogu sa správajú tak, ako Timošenková na Ukrajine. Nechala sa počuť, že keď vyhrá Janukovič, tak voľby boli zmanipulované.
