O demokracii

Politika je koncentrovaná ekonomika. Po revolúcii v roku 1989 za ekonomiku bol zodpovedný pán Klaus. Konštatoval, že ekonomicky je na tom štát dobre. Jedna časť majetku je síce málo vymožiteľná (dlhy rozvojových krajín), ale aj v tom sa dá urobiť náprava tzv. deblokáciou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Jeden západný ekonóm hovoriaci po slovensky, myslím, že sa volal Eichler, vysvetľoval, ako je to s hospodárskou pomocou od západu. Ak vám USA dá jeden dolár, chce za neho tri, ale že je to hospodárska pomoc, tak budú chcieť nie tri, ale iba dva. Ten jeden znamená hospodársku pomoc. Odvtedy nastali divoké hazardy s majetkom štátu. Niektorí sa skrývali za zvučné zahraničné mená ako harvardské fondy. Toto obdobie je nespravodlivejšie ako bola socializácia. Štát nahrával nekalej činnosti dobrodruhov. Boj o korytá je primitívny a drsný. Silnie podsvetie. Neproduktívni jedinci sa obohacujú a produktívne obyvateľstvo prichádza o majetok aj o prácu. Objavujú sa vraždy a nové pojmy ako „biele kone"... Novému zriadeniu dokonca vyhovovalo, aby sa načas „zhaslo svetlo", kým nebude všetko sprivatizované. Časť politikov videlo úspechy len v tom, ak všetko budú vlastniť zahraniční kapitalisti. Bratislava predtým kritizovala prahocentrizmus a po rozdelení republiky sa kúpe v bratislavocentrizme. Problémy zvyšku republiky sa ich netýkajú. Výbuchy zlosti ľudí práce, ktorí nemajú takú sofistikovanú argumentáciu odsudzujú najmä mladí ľudia zrastení s televíznymi obrazovkami a počítačmi ako hlúpych a primitívnych.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prebiehali divoké holandské dražby asi v tomto scenári: „Vážení páni podnikatelia, zvolal som vás, občanov nášho mesta, o ktorých viem, že majú finančné prostriedky na privatizáciu tohto podniku. Iných som nevolal, lebo na to nemajú. Predpokladám, že podnik pripadne jeho doterajšiemu vedúcemu, lebo jeho snahou klesla cena podniku a on ho doviedol ku krachu. Formou holandskej dražby znížime hodnotu podniku o polovicu. Objem tejto polovice rozdelí nám výherca dražby, ako službu za to, že mu nebudeme konkurovať v privatizácii." Čo myslíte, nie je to pravdepodobný scenár? Takéto veci sa odohrávali krátko po tom, ako sme si „sľúbili lásku" a všetko mali vyriešiť „slobodné voľby".

SkryťVypnúť reklamu

Vládnuca oligarchia vytvára zákony, aby si mohla privlastniť veľkú časť prostriedkov legálne. Špičku ľadovca zistenú prostredníctvom provokatérov alebo aj závistlivcov spomedzi nich odhalí z času na čas aj druhú nelegálnu stránku veci. Na druhej strane je podsvetia, ktoré využíva a zneužíva bezzubé zákony a hlavne ich nerešpektuje. Tieto dva živly spolu s nemenovanou skupinou ľudí, ktorú si každý domyslí živí obyvateľstvo, tvoriace materiálne hodnoty pre zabezpečenie základných fyziologických potrieb pre všetkých obyvateľov štátu v neustálom strachu o svoje pracovné miesta. Na čo je Slovensku 150 rozhádaných poslancov, keď ústava a zákony ako ikonu majú kopírovať tie z Únie. Radšej ich preberme z Únie v plnom znení a počet poslancov výrazne znížme. Veľké svetové mestá majú možno až päťkrát viac obyvateľov ako celé Slovensko a stačí im jeden primátor. Poslanci majú veľa práce, musia mať asistentov, právnikov, kancelárie a aj tak majú toľko práce, že pri zasadnutiach chýbajú - nestíhajú to. Ale ak sa naskytne možnosť popri funkcii poslanca NRSR aj funkcia europoslanca alebo župana, odrazu stíhajú všetko. Či by stihol vodič autobusu v Košiciach pracovať aj ako vodič v Bratislave? Kde je ozajstná pravda?

SkryťVypnúť reklamu

Demokracia znamená vláda ľudu. Vládne naozaj ľud? Vôľa ľudu sa nerešpektuje, lebo vládu často nezostavujú víťazi volieb, ale tí čo voľby prehrali. V čom je potom demokracia?

A čo sa týka kupovania hlasov, kto ich nekupuje? Jedni prísľubom presadenia želaných zákonov, iní prísľubom pomoci známych osôb, lukratívnych obchodov, cenných informácii...Ten najjednoduchší je úplatný aj za okamžitú cigaretu.

Kandidát na funkciu v štátnej správe dodal chladenú sliepku do každej domácnosti v nedeľu pred voľbami a do dôchodku pôjde z miesta starostu obce. Žijeme v dobe, keď každý klame a podvádza a zlodej kričí chyťte zlodeja. Porazení vo voľbách obviňuje víťaza z podvodu, asi súdiac podľa seba. Kto nerobí podvody, stáva sa neschopným konkurencie. Najbohatší ľudia pre daň z pridanej hodnotu kupujú lacnejšie pre krajne nespravodlivú daň z pridanej hodnoty. A koho, ktoré skupiny reprezentuje parlament? To vieme, aké je tam percento žien, ale či parlament reprezentuje jednotlivé skupiny aj podľa toho, ako sa ich rezort podieľa na plnení hrubého domáceho produktu, z ktorého štát žije? Predsa najdôležitejšie je uspokojenie základných ľudských potrieb, ostatné je nadstavba.

SkryťVypnúť reklamu

Po nežnej revolúcii bolo predchádzajúcej vláde vyčítané, že je to vláda geriatrie. Ale aj lídri dnešných strán vo funkciách olyseli a ošediveli. Vytýkala sa totalita jednej strany, teraz sú totality vo vnútri strán, ktoré sa primitívne rujú o koryto, ich faul je hlavnou politickou zručnosťou bez ohľadu, či Slovensko ako celok získa, alebo prehrá. Len nech sa tá druhá strana alebo strany znemožnia. Za socializmu bola miestom sťažností Moskva, teraz je to Brusel.

Kým jedni ľudia obracajú každú mincu, tí druhí sa im sťažujú a hovoria o oveľa väčšej nespravodlivosti typu - mne sú dlžní iní šesť miliónov, mne desať.

A predsa sú oproti prvým veľmi bohatí.

Metre na spravodlivosť tie dve skupiny nikdy nebudú mať rovnaké, lebo žijú v iných svetoch a ani nevedia jedni druhých pochopiť. Často sa nezhodnú ani deti s rodičmi. Pravdu má však stále víťaz a za tejto „demokracie" aj ten bohatší. Dokonca to už ovplyvnilo aj tvorbu ľudových porekadiel. Prestalo platiť - Bez práce nie sú koláče, zato platí druhé - Kto chce byť veľmi bohatý, nemá sa zdržiavať prácou. Jánošík už nie je národným hrdinom, je to zbojník a patrí mu šibenica, aby sa ešte tak stal pre niekoho vzorom. A navyše dnešní zbojníci okrádajú a zabíjajú prednostne tých najchudobnejších a najzraniteľnejších, nie žeby im niečo dávali. Ako posledné uvádzam, že súdy nevyhráva ten, kto má pravdu, ale ten kto vie lepšie klamať.

Pri tvorbe vlády po novembrovej revolúcii situáciu sťažili záznamy v registroch bývalej štátnej bezpečnosti. Takmer každý kandidát na funkciu mal záznam o spolupráci. Vyzeralo to tak, že sa tie materiály nielen zneužívali, ale aj dodatočne vyrábali ,v snahe držať v šachu, alebo kompromitovať víťaza volieb. Niektorí odstúpili, iní si to vyhádali. Kto dnes vie povedať, ako to naozaj bolo? Premenovaná štátna bezpečnosť (lebo asi každá krajina ju má) sa dnes volá SIS. A hneď od začiatku mala svoje kauzy aj v novom spoločenskom usporiadaní, a to sa ani nič neodtajňovalo. Z uvedeného vyplýva, že ak sa dostaneme na miesta tých, ktorých kritizujeme, robíme nielen tie isté, ale často aj horšie veci. Ježiš dobre vedel, čo hovorí, keď povedal, že kto nemá hriech, nech hodí kameň. Kiež by ten kameň dvojnásobnou silou zasiahol nás nespravodlivých, ktorí sme sa odvážili hodiť, napriek svojej vine.

A čo sa týka názvu našej krajiny pred socialistickým zriadením bolo ľudovodemokratické, teda Československá ľudovodemokratická republika. Tú ako demokratickú spochybňujeme. Ako bude s odstupom času posudzovaná tá terajšia?

Skupina krajín v jednom type zriadenia má svoje priority. V bývalom východnom bloku neodpustiteľným bolo prejsť cez hranice ku kapitalistom. To sa silne trestalo. Aj dnes sú činy, na ktoré sa dáva veľký dôraz. Skúste zasadiť do záhrady pár semien konôp a niečo sa dozviete.

Život v spoločnosti má neporovnateľne väčšie výhody ako mimo nej. Zatiaľ sa nenašla forma, kde by bolo spravodlivé rozdelenie výsledkov práce ľudí. Niektorí si privlastnia viac, ako im patrí.

Milan Mantič

Milan Mantič

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Bývalý učiteľ. Dôchodca. Záhradkár. Zoznam autorových rubrík:  SpoločenskéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

713 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

274 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
SkryťZatvoriť reklamu