Napokon som trafila. Presklená miestnosť s výhľadom na rieku Inn. V pozadí Bavorsko. Stoly uložené do štvorca sa pomaly zapĺňali čerstvými novinami a materiálmi na proseminár Political Campaigning. Blonďavé hlavy neboli také priesvitné, ako sa mi na prvý pohľad zdali.
Necelých 30 miest bolo plne obsadených. Mladá krv univerzity nežnejšieho pohlavia sa postavila pred pripravený laptop a začala dvojhodinovka. Klasická schéma nemeckej akademickej pôdy. Dve študentky predstavili načítanú tému. Desať minút prezentácie. Nič zvláštne.
A potom to prišlo. Ruky zdvihnuté, sprcha otázok... Inteligentná spoločnosť. Zdravo zvedavá, zaujímavo ambiciózna, hľadajúca pravdu. Aj napriek svojej cieľavedomosti a ctižiadostivosti cítiť toleranciu a rovnocennosť. Profesor – študent, počúvajúci – prednášajúci. Tu neplatia tituly. Rovnosť. Bratstvo.
Argumenty plné faktov a učenosti. Atmosféra plná záujmu o informovanosť. Konflikt žurnalistov a právnikov konzultujúcich o problematike bulváru a verejnoprávnosti médií.
Bola som donútená iba nemo pozerať. Nestratila som slová, nestratila som hlas. Potrebovala som „prežuť“ iný prístup. Potrebovala som pochopiť, že o môj názor môžem bojovať kvalitnými argumentmi a diplomaciou.
Primerane široké lakte. Pevne faktami, flexibilné toleranciou či aktívne komunikáciou. No predovšetkým som prišla do kontaktu s lakťami, ktoré aj napriek ambicióznosti dokážu prijať iný názor, zatlieskať kvalitnému prístupu a skloniť sa pred pravdou.
