Ticho vraj lieči, prečo to neskúsiť na vlastnej koži? A tak som sa po 2 rokoch čakania na vhodný termín ocitla na tomto zvláštnom type „zájazdu“ s odhodlaním, veľmi pevným odhodlaním zotrvať nutných 10 dní sedieť na pridelenom vankúši 13 hodín denne v meditácií, bez kontaktu s okolitým svetom, bez očného, alebo verbálneho kontaktu so spolu pustovníkmi, ktorých bolo v tomto centre na Indonézskej Jáve približne 80, bez cigariet, čokolády, Candycrush, obľúbenej kapely, rozčítanej knihy, bez práce, alebo ideálne bez čo i len myšlienky na ňu. Skrátka 10 dní len vy a váš vlastný mozog, vlastné myšlienky..
Predstavte si niečo ako detský tábor, s väzenským podtextom a psychiatrickým ústavom. 10 dní obkolesená čudnými ľuďmi, ktorí sa presúvajú so sklopenou hlavou, veľmi pomalým, uvedomelým krokom. Počas hodiny voľnej „zábavy“ ležia na tráve (trávniku), fascinovaní oblakmi, usmerňujúci presun mravcov a dokonale očarení vlastnou rukou a jej pohybmi limitovanými flexibilitou kĺbov. Zvláštni to ľudia, povedala by som arogantní, nič nepovedia, neusmejú sa, len grgajú, prdia, umývajú si zuby 10 krát denne, každý deň perú a jedia veľmi pomaly a potichu svoje prudko štipľavé , samozrejme vegetariánske raňajky.
Sama som bola jednou z týchto čudákov. Tu prišlo prvé zistenie: koľko vecí robíme len pre to, aby si druhí nepomysleli, že sme iní, zvláštni, arogantní.. Tých zistení prišlo neskôr viac.
Takže o čo v tejto meditácii- Dhamma vlastne ide? Všetci ľudia na svete, bez ohľadu rasy, pohlavia, kultúry, náboženstva prežívame utrpenie. Všetko utrpenie vzniká z dvoch vlastností – túžba a odpor. Túžime po majetku, kráse, postavení, sile, láske, pevnejšom zdraví a preto sa nedokážeme uspokojiť s tým čo máme a s prítomným okamihom. A trpíme. Máme odpor voči ľuďom, práci, počasiu, odpor voči vlastným myšlienkam. A trpíme. Neustále v sebe živíme túžbu a odpor, nechávame mozog reagovať podľa zaužívaného modelu, pokračujeme v myšlienkach túžby a odporu a prehlbujeme svoje utrpenie a nešťastie.
Na Vipassane pozorujete 10 dní svoj dych, svoje pocity, zjemňujete svoje zmysly a dostávate sa hlbšie „pod kožu“. Prvé 3 dni sa sústredíte na dych, ktorý je akýmsi mostom medzi vonkajším a vnútorným svetom, medzi tým, čo vieme našou mysľou ovplyvniť (spomaliť, zrýchliť, dokonca zastaviť) a tým, čo funguje bez nášho vedomia, ako vnútorné orgány, cirkulácia krvi, tlkot srdca...Dýchať budeme aj keď sa na to skrátka nesústredíme. Potom pridávate vnímanie pocitov v oblasti nosa a hornej pery a neskôr pozorujete pocity na celom tele. Od prvotného vnímania hrubých pocitov ako bolesť, svrbenie, pulz sa postupne dostávate ku pozorovaniu jemných a krehkých pocitov vibrácie, elektrizujúcej vlny, teda energie, neustále prúdiacej vašim telom.
Cieľom nie je prežiť krásny, slastný pocit lietania, ako si meditáciu predstavujeme. Ostávate neustále bdelý, vnímate zvuky z okolia, dotyk vetra na pokožke. Stávate sa pozorovateľom týchto senzácii, cieľom je nereagovať a udržať si pokojnú a vyrovnanú myseľ. Cieľom je netúžiť po tých príjemných, alebo opovrhovať tými negatívnymi. Len pozorovať. Pozorovať ako sa každý pocit zjaví a zanikne. Zjaví a zanikne. Ako všetko na tomto svete. Zákon nestálosti.
Toto je tajomstvo Buddhovho učenia Dhamma. Takto sedel, 2500 rokov dozadu princ Siddhártha Gautama pod stromom Bódhi a učil svoj mozog nereagovať, ostať pokojný a vyrovnaný- bez utrpenia. Praktizovanie v reálnom živote je cesta k oslobodeniu, šťastiu, cesta ku osvieteniu.
10 dní je v porovnaní s dlhými rokmi, ktoré strávil v meditácii Buddha hračka, ale pre Slovenku, ktorá žalostne miluje tanec, spoločnosť a všetky pozemské slasti, to bola skúsenosť, ktorá zmenila môj pohľad na život, na to ako stráviť každý jeden deň, ako „bojovať“ sama so sebou, so svojou mysľou. Tá moja sa ukázala v plnej kráse ako netrpezlivá, večne mi myseľ utekala do budúcnosti, čo bude zajtra, čo bude po Vipassane, ako budem šoférovať motorku, zahryznem do pizze, skočím do vĺn oceánu. Tým som si iba predlžovala dlhé hodiny občas naozaj bolestivého sedenia. Keď som prinútila svoju myseľ ostať sústredenou a prítomnou v danom okamihu, hodina ubehla a mala som krásne strávené minúty sama so sebou. U iných sa prejavila napríklad zlosť, smútok, výčitky, hnev.. Každý ma nejakého vlastného démona. Je dôležité sa s ním zoznámiť, prijať ho a postupne ho systematicky potlačiť, nahradiť láskou a súcitom, nie s ním bojovať- mať voči nemu odpor, len ho úprimne a trpezlivo sledovať.
Okrem iného som zistila životu dôležité veci ako:
Krém, ktorý sľubuje o 7 dní jemnejšiu pokožku klame.
Bali tanec vznikol, tak, že domáci pozorovali prírodu a snažili sa napodobniť pohyb bambusových listov vo vetre.
Keby neboli na zemi mravce, tak je celá zem pokrytá vrstvou mŕtvych švábov.
Vodovodné trúbky sú potlačené presným dátumom a časom výroby, a tak viem, že meter trúbky vzniká 5 sekúnd.
Jednoznačne to stálo za to, určite si vipassana meditáciu ešte zopakujem. Priala by som každému na svete zažiť ten pocit čistej radosti posledný deň meditácie, ten paradoxný pocit oslobodenia a zároveň nostalgie za čarovným tichom. A pocit hrdosti, že som to zvládla a nezbláznila sa :)
„Byť sám so sebou je úžasné. Spoznáte sa a môžete si s pokojom v duši stáť za tým, kto ste.“
Ticho lieči.
Buďte šťastní
