Na to, aby mohol byť vládou označený za významnú investíciu, musí presiahnuť výšku 100 miliónov €. Na papieri to Metropolis I. spĺňa. Vo vládnom materiáli deklaruje náklady 223 miliónov €. Keď sa však pozrieme na jednotlivé položky, viaceré sa ukazujú ako umelo nafúknuté, len aby toto kritérium splnili.
1. Aquapark
Hervex a.s. uvádza výšku investičného nákladu 46 miliónov € pri kapacite 3000 návštevníkov. Porovnateľný aquapark v Senci s rovnakou kapacitou stál v roku 2004 a 2007 11,6 miliónov €. Aj po zohľadnení infácie v stavebníctve je len tu predraženie o viac než 230%. Pri rovnakej kapacite by na obdobnú návratnosť ako v Senci musel celodenný lístok stáť 80€. Čo je zjavný nonsens.
2. Hotel
200-izbový hotel na lúke za Bratislavou za 55 miliónov eur je podľa mňa ekonomický nezmysel. Hviezdny hotel Kempinski v centre hlavného mesta na nábreží Dunaja (ktorý má o 15% viac izieb) stál firmu BHP 60 miliónov.
Náklady na výstavbu kvalitného hotela na zelenej lúke napr. značky Holiday Inn (4*) sú v ráde 105-130 tisíc € po prepočítaní na 1 izbu.
Prepočet ceny podľa lokality a počtu izieb i po zohľadnení inflácie naznačuje predraženie v projekte Metropolis o cca 27 miliónov €, teda o 100% oproti reálnym nákladom Holiday Inn.
3. Maloobchod
Cena predajných priestorov v projekte Metropolis I. vychádza na 4000 €/m2. To je opäť cca 300%-né predraženie oproti bežným nákladovým cenám v Bratislave. To, čo by v hlavnom meste stálo 5 miliónov, bude na lúke na periférii stáť 19,9 miliónov. Nezmyselné resp. nerentabilné.
Podobne je to aj s viacúčelovou halou s kapacitou 12.000 ľudí za 70,5 miliónov. Kto a najmä z čoho ju bude prevádzkovať? Oveľa väčšie mestá ako je Bratislava nemajú 2 haly takejto veľkosti - z jednoduchého dôvodu - vyťažiť ich a dosiahnuť rentabilnú prevádzku oboch je nerealistické. A s ich predražením sa to zdá podobné, ako s bratislavským zimným štadiónom.
Summa summarum - porovnateľné objekty, aj po zohľadnení inflácie, boli postavené s kumulatívnym investičným nákladom značne pod 100 miliónov €.
Možno si poviete, že za koľko bude stavať je problémom investora. Sú to jeho peniaze. Ak chce stavať predražene, je to jeho vec. Ak chce stavať veci, ktoré budú stratové, je to jeho vec. Ale nie je to celkom tak. 100 miliónov € je totiž hranica, ktorá delí „bežnú" investíciu od významnej. A teda štandardný náročný stavebný proces bez výnimiek od komfortu a vylúčenia samosprávy a verejnosti. A tak vďaka rozhodnutiu ministrov označiť Metropolis I. za významnú investíciu získava súkromník privilégiá, ktoré iní podnikatelia nemajú: všetky prípojky mu bude vybavovať štát, všetky povolenia dostane bez zbytočných naťahovačiek a bez toho, že by mohli obyvatelia dotknutých mestských častí či ochranári čokoľvek pripomienkovať. A to za stavu, keď priamo v Memorande s vládou investor konštatuje, že je na jeho výlučnom zvážení, "či dôjde k výstavbe projektu, čiastočnej výstavbe projektu, k výstavbe nedôjde..."
A práve tu leží zásadný problém stavu, keď robí Ficova vláda „capa záhradníkom", .t.j. necháva zásadné materiály pripravovať na počítačoch súkromných investorov - ako bol prípad aj SPP. Cap totiž hľadí na svoj záujem (plný žalúdok) a záujem záhradkára (štátu, občanov) je preňho z podstaty terciárny až irelevevantný. A tak potom vláda schvaľuje materiály (bez štandardného pripomienkového konania štátnymi úradníkmi), ktoré sú jednostranné a nevýhodné. Lebo z pera štátneho úradníka pri štandardnom pripomienkovom konaní by sa takýto materiál na vládu zrejme nedostal.
Pokojne sa teda môže stať, že vďaka umelému nafúknutiu cien aquaparku, hotela, obchodov a haly sa s pomocou Ficovej vlády promptne pripraví pôda, ale nakoniec z veľkého projektu nič nebude. Alebo sa postaví len časť. Alebo príde nový investor s úplne iným plánom (napr. opäť kasína ?) a ten súčasný na tom dobre zarobí. To by konečne dalo celému projektu nejaký zmysel. Lebo za súčasných podmienok sa zdá, že nemá žiaden.
