„A s kým bankrotujute vy?“ – tak znie jeden z rozšírených vtipov na sociálnej sieti. Väčšina z nás sa cez slzy zasmeje, ale, žiaľ, nejde o hyperbolu ani „nadsázku“. Pravdou totiž je, že náš štát je v stave bankrotu. Aj keď nevyhláseného. Ale ani požiar nemusí byť vyhlásený, ak vidíte, že horí, viete, že je.
Približne pred rokom rezonoval na slovenskom internete silný príbeh o chudobe na Slovensku. Jeho podstatná časť znela takto: Predo mnou v lekárni v rade stála starká, s receptom a kartičkou poistenca v ruke. Tenkým hláskom sa spýtala lekárničky, koľko tie lieky budú stáť. 12,60 - znela odpoveď. Koľko? 2,60? - spýtala sa nahluchlá babka. Nie, teta, nie 2,60, ale 12,60. Starká zostala stáť, sklonila hlavu. V ruke ten recept a kartička poistenca. Tak čo, chcete tie lieky? -spýtala sa už nevrlo lekárnička. Stará pani sa len potichu otočila, povedalaďakujem a pomaly vyšla von. Zaplatila som svoje lieky a keď som vychádzala pred lekáreň, našla som ju sedieť na stoličkách, čo tam sú a plakať. Potichu, poriadne sa zadúšajúc. Pani, čo sa deje, potrebujete pomôcť? -pýtam sa. Nie, ďakujem, len som si prišla vybrať lieky a nemôžem si ich dovoliť. Plač. Áno. Možno som hlúpa, naivná a možno kompletne debilná, keď sama s R. pomaly nemám čo žrať. Ale tých hlúpych 12,60 eur, ktoré som s ňou pri okienku za lieky zaplatila, bolo dobre využitých. (Celý blog M. Ábelovej na prečítanie tu.)
Odborná literatúra definuje ako „bieleho koňa" nekompetentnú nastrčenú osobu, ktorá formálne vystupuje za organizáciu, ale v skutočnosti je pod absolútnym vplyvom tzv. organizátora. Vykonáva jeho pokyny, pričom reálny vplyv takejto osoby na transakciu nie je žiadny. Niekedy môže byť aj zneužitá znížená schopnosť tejto osoby rozpoznať svoje konanie. Nie som odborník v problematike „bielych koní", ale sledujúc počínanie si p. ministra Malatinského pri miliardovej privatizácii 49% Slovak Telekomu (ST) som si musel položiť otázku z názvu: Je minister Malatinský biely kôň v miliardovej privatizácii Telekomu?
"Z privatizácie sa tešia len traja. Cudzí vlastník, ktorý získa náš podnik za lacné peniaze. Potom poradcovia, ktorých stámiliónové odmeny sú vyhodené do vzduchu. Tretieho radšej menovať nebudem. "
Nie tak dávno - pred voľbami v ČR - sľuboval Andrej Babiš, že „bude líp". V ČR možno naozaj aj bude. Ale jednej z jeho najvýznamnejších fabrík na Slovensku - Duslu Šaľa - hrozí, že veľká časť jej výroby skončí. O prácu môže prísť až 600 ľudí a vznikne nová hladová dolina. Prečo ?
Premiér Fico a šéf regulačného úradu Holjenčík majú cynický zmysel pre humor. Prednedávnom som písal (tu a tu) o ich zvrátenej energetickej politike, ako cez zvýšené distribučné poplatky za elektrinu (za 5 rokov vzrástli aj o 636%) vyťahujú z priemernej domácnosti cca 43€ každoročne navyše. Svojimi rozhodnutiami priamo prehlbujú tzv. energetickú chudobu - teda skutočné problémy domácností udržať v príbytku vhodné teplotné podmienky a tiež ťažkosti zabezpečiť si za primeranú cenu iné základné energetické služby. A teraz ten cynizmus: na základe rozhodnutia Európskej únie predkladá šéf regulačného úradu 12.3.2014 vláde „Koncepciu na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby".
Keď sa stretne veľa „F" na jednom mieste, dôsledky môžu byť „F"atálne. Práve dnes totiž oznámili autodopravcovia, že pre predražené mýto vstupujú po 4 rokoch opäť do štrajku. A fatálnym dôvodom predraženia mýta je - okrem škandalózneho tendra na elektronické mýto (o ktorom som písal v predchádzajúcom blogu) - aj menej známy "kšeftík" za 143 miliónov €, ktorý nespravodlivo zostal v jeho tieni. O čo išlo? Za prvej Ficovej vlády sa bez akejkoľvek transparentnej súťaže dostala k 143-miliónovej zakázke od štátu spoločnosť Fleetpay a.s. - neznáma firma s neznámym pozadím (a personálne údajne blízka ružomberskému podnikateľovi M. Fiľovi). Predmetom zákazky bolo „zabezpečenie platieb, platobného styku, zúčtovania platobných transakcií, prevádzku autorizačného centra pre karty a služieb POS terminálov". Preložené do ľudskej reči: išlo o systém platobných kariet a terminálov pre platcov elektronického mýta.
Po niekoľkých rokoch sa autodopravcovia chystajú opäť štrajkovať. Dôvodom sú vysoké mýtne poplatky, ktoré ich vyhnali z diaľnic. A čo robí vláda? To, čo od začiatku zavedenia výberu elektronického mýta. Hľadá spôsob, ako vytiahnuť z vrecák autodopravcov ďalšie peniaze spoplatnením ciest 2. a 3. triedy. Prečo?
Ficova vláda vyhlásila 223-miliónový projekt Metropolis I. (aquapark, hotel, viacúčelová hala, obchody, kongresové centrum) na okraji Bratislavy za významnú investíciu. Súkromná spoločnosť Hervex a.s. vďaka tomu získa výhody, o ktorých môžu iní podnikatelia iba snívať. Vyhne sa napríklad de facto kontrole samosprávy a verejnosti, ktorá bude vďaka rozhodnutiu ministrov vylúčená z účasti na stavebnom konaní. To sa investorovi môže celkom hodiť. Obzvlášť keď stavia v blízkosti chránených prírodných území. Práve verejnosť zmarila pôvodný zámer developera postaviť v Jarovciach megakasíno. Dnes už o kasíne nie je reč. Napriek tomu by mala práve verejnosť zostať v pozore. Niečo totiž na celom projekte nesedí.
Robert Fico nebuduje na Slovensku žiaden sociálny štát a nevytvára žiadne sociálne istoty. Buduje štát plný sociálne odkázaných ľudí, žijúcich na hranici chudoby a biedy. Dôkazom je aj jeho antisociálny štátny rozpočet na rok 2014, ktorý sociálne zaostávanie Slovenska za Európou ešte viac prehĺbi.
Slovensko je placebo krajina. Všetko sa tu deje „akože".Akože tu budujeme sociálny štát - a pritom bude čoskoro väčšina ľudí sociálnymi prípadmi. Akože tu funguje justícia - a v skutočnosti funguje iba pre „vybraných". Akože tu funguje zdravotníctvo, školstvo - a pritom sú v rozklade. Akože tu podnikajú nejaké finančné skupiny - a pritom iba ako prísavky vysávajú náš spoločný štátny majetok. A tak je to aj so štátnym rozpočtom na rok 2014. Minister financií sa tvári, že akože konsoliduje - ale v skutočnosti vôbec nie.
Premiér Fico má okrem spolužiakov na prokuratúre zrejme aj kamarátov v energetike. Inak sa totiž nedá vysvetliť počínanie jeho pravej ruky pre túto oblasť, šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) p. Holjenčíka, ktorý premrštenými cenami elektriny a plynu (oproti iným krajinám i priemeru EÚ) zjavne poškodzuje záujmy slovenských občanov a podnikateľov.
"Keď som raz dobrý herec, tak aj z tej najväčšej blbosti vykrešem nejaké veľké umenie." (LasicaSatinský: Angličtina) Premiér Fico má jednu neuveriteľnú schopnosť: aj z tej najväčšej blbosti vykresať veľké umenie. Dnes sa hrá na spravodlivého bojovníka proti výrobcom energie z obnoviteľných zdrojov. Proti podnikateľom, od ktorých štát vykupuje elektrinu za špeciálnu dotovanú cenu z peňazí daňových poplatníkov. Fyzických osôb a firiem.
Premiér Fico sa v nedeľu opäť blysol v televíznej diskusii skvostným výrokom: "Nie je tajomstvo, že ceny potravín sú celoeurópsky problém, na druhej strane sme zastabilizovali ceny energií." Tak sa na to pozrime, ako vyzerá zastabilizovanie cien energií v jeho podaní. Tzv. Distribučné poplatky za elektrinu, ktoré tvoria už viac ako polovicu ceny elektriny na faktúre, zdvihol štát oproti roku 2012 až o 36%. Postarala sa o to pravá ruka premiéra pre energetiku, predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozef Holjenčík.
Výlet do Pittsburghu hviezdnej zostavy Fico, Kažimír, Žiga a Raši je nevydarené divadlo, ktorým chce Smer prekryť svoje vlastné zlyhanie spred štyroch rokov. Práve premiér Fico a jeho chránenec na regulačnom úrade ÚRSO totiž spôsobili problémy, ktoré dohnali U.S. Steel k úvahám o odchode zo Slovenska.
V roku 1993 sa V. Mečiarovi prejavom v Zlatej Idke podarilo úspešne etablovať pojem „Valec zo Zlatej Idky" ako označenie (terminus technicus) pre bezohľadné ovládnutie, nekompetentné riadenie a následne i bezbrehú privatizáciu a drancovanie Slovenska. Tak brutálne a otrasné, že nás to prinieslo ekonomicky na pokraj štátneho bankrotu (historicky najvyššia nezamestnanosť i úrokové sadzby) a politicky na úplnú perifériu Európy.
Stotisíc štátom dotovaných pracovných miest. Alebo trinásty plat pre každú štvorčlennú rodinu vo výške 738 eur. Aj takto by sa dala využiť vyše miliarda eur, ktoré vďaka doterajším rozhodnutiam Ficovej vlády dostanú finančné skupiny a spriaznení podnikatelia. V Novej väčšine sme to premiérovi spočítali.
Odhliadnime od famózneho divadla pána Fica k návrhu na zvýšenie cien plynu. Vecne je nepodstatné, lebo vládnuca strana má pod kontrolou obe inštitúcie, ktoré o takomto návrhu rozhodujú - valné zhromaždenie SPP a aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Takže minoritný akcionár v SPP nemôže proti vôli vlády presadiť de facto nič. A vzdialené riziká súdov a arbitráže pána premiéra v minulosti neodrádzali od presadzovania jeho cieľov.
Asi 20 miliónov EUR ročne by mohla ušetriť verejná správa v SR, ak by mestá a obce presunuli z komerčných bánk do štátnej pokladnice viac ako 600 miliónov € pochádzajúcich najmä z podielových daní. Tieto peniaze každoročne skončia ako výnos resp. zisk komerčných bánk. Ak by účty miest a obcí boli v Štátnej pokladnici, o túto sumu by sa mohlo napríklad znížiť daňové zaťaženie občanov Slovenska. Vyjdú mestá a obce občanom v ústrety?
Pravidelný povolebný rituál preobsadzovania postov v štátnych podnikoch dopadol veľmi zle - pre slovenských daňových poplatníkov.
