Ficova zvrátená energetická politika

Zosumarizujem výber najzaujímavejších poplatkov za elektrinu (ktoré si pokojne môžete skontrolovať na vašej faktúre za elektrinu):

* len pre firmy

Napríklad len jeden z týchto poplatkov, tarifa za prevádzku systému (TPS) vzrástla perom p. Holjenčíka od roku 2009 z 2,7€/MWh na 19,88 €/MWh, t.j. za 4 roky viac ako o 636% (sedemnásobne). Len na tomto poplatku si bežná domácnosť pripláca oproti roku 2009 o vyše 43€ ročne viac. Pre firmy sú to (podľa veľkosti) desiatky tisíc až milióny €. Každoročne. Tieto poplatky sú v SR predražené o viac ako 100% v porovnaní s priemerom EÚ (podľa Eurostatu 62€/MWh vs. 30€/MWh).

Energetická politika Ficovej vlády je úplne postavená na hlavu:

• Likviduje konkurencieschopnosť firiem. V segmente firiem najdrahšími Distribučnými poplatkami v EÚ likviduje ich konkurencieschopnosť, výrobu a zamestnanosť (U.S. Steel ale napr. aj Železiarne Podbrezová by vedeli rozprávať). Slovenské hospodárstvo je pritom na ceny energií obzvlášť citlivé, keďže jeho energetická náročnosť (potreba energií na produkciu 1000€ HDP) je asi 2-násobne vyššia než priemer EÚ. Sú to stámiliónové výdavky ročne.

• Prehlbuje tzv. energetickú chudobu. V segmente obyvateľstva tými istými premrštenými poplatkami vytvára a prehlbuje tzv. energetickú chudobu, t.j. počet domácností, kde podiel výdavkov na energie presahuje 10% všetkých výdavkov. Hoci presný rozsah energetickej chudoby v SR nie je zmapovaný, obraz sa dá urobiť pri pohľade do susedného Česka - pri nižšej cene elektriny a vyšších priemerných príjmoch je u susedov takouto chudobou ohrozených až 50% domácností. Takže u nás to je ešte horšie.

• Zlyháva v rozvoji obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Európska únia v Smernici 2009/28/ES žiada od členských štátov, aby do roku 2020 vyrábali dvojnásobok elektriny z OZE, ktoré sú ekologickejšie. Problém je, že tieto zdroje sú technologicky náročnejšie, preto sú aj nákladnejšie. Štáty, aby motivovali firmy vyrábať elektrinu cez OZE, dotuje ich. Každá krajina má ale iné geografické podmienky. Preto formu jednotlivých obnoviteľných zdrojov energie a sumu podpory prenecháva EÚ de facto na lokálne vlády. Kým napríklad na výrobu elektriny vo vodnej elektrárni postačuje v SR minimálna dotácia na 1 MWh (v priemere 15 €), na výrobu rovnakej 1 MWh v slnečnej elektrárni v SR bola v r. 2010 poskytovaná dotácia cez 360€/MWh. Rozumná vláda by to videla jednoducho: ak vieme splniť svoj záväzok voči EÚ tak, že sa budeme „skladať" na 1 MWh iba 15€, tak to urobíme, a nebudeme dotovať 1MWh 24-násobkom tejto sumy (360€). Pretože 2. variant ožobráči občanov a firmy v SR o 2400%, t.j. 24-násobne viac. Rozhodnutím Jozefa Holjenčíka však občania dotujú OZE o 2300% viac (o 345€/MWh), než by museli. Tento luxus nás všetkých - občanov i firmy - stojí viac ako 300 miliónov € ročne.

• Nezmyselne dotuje z našich peňazí dva protichodné zdroje. Na jednej strane dáva 120 miliónov € ročne na neobnoviteľné zdroje a na strane druhej 300 miliónov € na obnoviteľné. Ochrana životného prostredia cez OZE nás potom stojí viac ako by musela, keďže štát podporuje aj znečistenie životného prostredia. Ekonomicky je to rovnaký nezmysel, ako zaviesť novú tabakovú daň, z ktorej by 120 miliónov išlo na podporu cigaretovej fabriky a 300 miliónov na liečbu fajčiarskych ochorení. A ešte by ju platili rovnako všetci: fajčiari aj nefajčiari.

V jednom má ale Robert Fico pravdu. Ceny elektriny skutočne zastabilizoval. V prospech pár výrobcov z obnoviteľných zdrojov.

Energetickú politiku SR treba postaviť rozumne odznova t.j. komplexne prepracovať s jasným cieľom - znížiť distribučné poplatky minimálne na úroveň priemeru EÚ, aby sa podniky i domácnosti mohli nadýchnuť a normálne fungovať a žiť. Namiesto dotovania vybranej skupiny výrobcov a živorenia ostatných ľudí a firiem.

Pretože súčasná zvrátená energetická politika prispieva k tomu (popri zlej vymožiteľnosti práva, nekvalite podnikateľského prostredia, výške daní a odvodov apod.), že SR má v porovnaní s referenčnými krajinami EÚ priemerný plat 3x nižší a nezamestnanosť máme 3x vyššiu. Slovensko je v oboch rebríčkoch (platy a zamestnanosť) na posledných priečkach. Pretože v iných krajinách vláda zastupuje a rieši problémy občanov v ich prospech a nie na ich ťarchu.