V týchto dňoch som mal možnosť vidieť ďalší z prípadov, kedy sa človek sklame v najbližších a ranené srdce ostane napospas smútku. Jedna priateľka spravila koniec vo vzťahu, no ostala nepochopená, nepodržaná – a to práve rodinou. Jej priateľ bol už u nich zabývaný a rodičom vyhovoval. Avšak vyberáme si my, nie rodičia. Ona pocítila, že tohto muža po svojom boku nechce, preto mu „dala kopačky“ a rozhodla sa ísť za novým životom, novou prácou a najmä novou láskou. I keď jej život už dávno pripísal dvadsiaty štvrtý rôčik a dopísal pred meno titul Mgr., nestačilo to nato, aby ju rodičia neprestali obmedzovať. Zamedzili jej nielen rozchod, ale aj odchod a otvorenú bránu nových možností. Sama sa priznala, že ak by po jej boku nestáli niektorí najbližší priatelia, psychicky by to nezvládla a zrútila by sa. Žiť ako v klietke je predsa na zbláznenie.
Až takéto hraničné situácie nám ukážu, kto je ten „skutočný“. Myslím, že mnohí z nás došli do životného momentu, kedy si z očí sňali dlhoročne nasadené ružové okuliare a prišli na to, že tých „skutočných“ priateľov je minimum, možno žiaden. Sklamali sa v nich.
Verím, že zmysel nášmu životu dáva láska. Nielen tá romantická medzi dvomi dušami, ktoré sa ľúbia, ale práve tá priateľská. Láska medzi zaľúbencami je predsa často ako oheň, ktorý vzbĺkne silným plameňom, zohreje, avšak neraz postupne vyhasne a srdcia ochladnú. Tá priateľská láska vie však prekonať čokoľvek a prepláva s Vami celým životom – nenechá sa zlomiť. „Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.“ (1. Korinťanom 13,4-7.13)
Kto si myslí, že dokáže kráčať svetom bez priateľov, je blázon. Čím viac skutočných priateľov nájdete, tým väčšmi naplnený sa stáva Váš život. Niekedy postačí jeden jediný skutočný priateľ. Dávajme si preto pozor, komu sa otvárame, komu sa oddávame a s kým kráčame životnou púťou. „Lebo s kým si, taký si!“ (H16)
„Najväčšie šťastie, ktoré ťa môže stretnúť, je to, že si nájdeš oddaného priateľa. Toto bohatstvo však môžeš uchrániť len tým, že si tento poklad ukryješ v srdci a budeš si ho vážiť viac ako vlastný život.“ (Konfucius)
„Opri sa o mňa, bude ti dobre, svet bude krásny a nebo modré. Opri sa o mňa, zabudneš na to, že občas býva na cestách blato. Človeku je vtedy dobre, keď sa má o koho oprieť. Opri sa o mňa, to ozaj lieči, hodíš za seba všetky zlé veci. Počúvaj dobre, vravím ti vopred, stále sa budeš môcť o mňa oprieť. Človeku je vtedy dobre, keď sa má o koho oprieť. “ (I.M.T.Smile)
