Okrem mnohého iného ma zaujímajú diskusie o zmysle života, rád presahujem hranice priemernosti, milujem čítanie kníh a tiež čítanie ľudí. Keďže rád nachádzam neobyčajné v obyčajnom, nájdete ma často strateného v pozorovaní kolobehu života. Soľou môjho života je umenie, korením priatelia a najsilnejšou prísadou nad všetko vyvýšená láska. Spomedzi priateľov si najviac cením Boha, preto mastretnete aj v božích chrámoch, kde vyhľadávam pokoj v duši. Zoznam autorových rubrík: Zamyslenia, Živý pozdrav z Márnice, Idúc ulicou, Cesta za zmyslom života, Próza, Poézia, Slová nad zrkadlom, Boh, Nočná návšteva, Súkromné, Nezaradené
Jeden môj známy je vysoký a statný chlap, ktorému okrem tetovania veľkej pavučiny na lakti zdobia „tetovačky" aj iné časti tela. Vie si vypiť a drsným hlasom zanôtiť. Mnohí by si podľa vonkajšej stránky pomysleli, že je to bársaký surovec z krčmy. Zdanie však, najmä v tejto domýlenej dobe, často klame. V podstate, teda v srdci, je to láskavý človek, ktorý neváha pomôcť a byť jemný. Áno, jemný! Nie je „trápny"? Oplatí sa mu to?
„Viac ako sex pre mňa znamená splynutie v objatí s milovanou osobou. Túžim po obyčajnom objatí. Chýba mi!" vyslovil precítene, úkosom pozrel na mňa a zadíval sa von z okna dostratena. Vlak uháňal ako naše dni, ako všetky krátke aj dlhé lásky, naplnené i nenaplnené, krásne i tie utopené v rieke sklamania. Oči sa mu zaleskli a ak by sme prechádzali dlhým tunelom v tme, zrejme by nebránil slzám, aby sa dolu lícami vybrali na svet.
Reklamy sa bijú o zákazníkov, televízie o divákov, politici o voličov, pasáci o „robotníčky mora", krčmy o ožranov, výrobcovia počítačových hier o svojich „závislákov" atď. Avšak zatiaľ čo všetky spomenuté bitky môžu prebiehať bez utrpenia, iné je to už s konfliktami, kde človek proti človekovi použije zbraň. Nôž (aj rybičku), pištoľ, atómovú bombu či kadejaké vedecké prekvapenia. A kvôli čomu?
„A keby som sa aj zmárnila, tak čo!? Zaobišli by sa aj bezo mňa!" vyslovila mladá žena. Práve som čupel v malom kníhkupectve a prezeral si knihu Poďme sa rozprávať. Rozhovor pri pokladni ma zaujal a nedalo sa nepočúvať. Chápavá predavačka, ktorá mladú ženu pravdepodobne poznala, sa jej to snažila vyhovoriť. Napriek finančným problémom, ktoré sa na ňu hrnú, že jej život má veľkú cenu. A problémy sa časom stratia. Povzbudzovala ju.
„Každučký jeden z nás je v ringu proti silnému súperovi. Kto je tým súperom? Tvoja vlastná pýcha v rôznych podobách!" Nevšedník Maroš Kuffa takto neťuká ani neklope na vnútro mlčanlivých počúvajúcich. Nie, neťuká... On udiera! Bez omáčok, bez polevy, bez zbytočných otrepaníc a cukroviniek. Presne a hlboko! A tí, čo otvoria, možno nájdu seba. A tí ostatní, čo zamkli na dva západy, sa stanú hluchí voči božskému. A ty? Kto si ty?
Atóm sa ti zdá byť nepatrnou drobnosťou, ktorú nevidíš. A predsa už vieš, čo spravila reťazová reakcia pri štiepení jadra atómov v štyridsiatom piatom. Aj láskavé maličkosti ľudí sa ti môžu zdať nepatrné a nehodné pozornosti. Ale ich reťazová reakcia môže zmeniť svet podobne ako atómová bomba. Človeče, koľko tých maličkostí môžeš každý deň odpáliť medzi ľudí?
Egon Bondy, český spisovateľ a filozof, raz na adresu médií poznamenal: „Média to dopracovali tak ďaleko, že pre vzdelaného človeka sú absolútne nepotrebné a z tých druhých robia masu blbcov." Čo sa budeme... Je jasné, že nie každý súhlasne prikývne, nie každý Bondymu dá za pravdu (niektorí mu nedajú ani inak). Však veď čo má kto pchať čuch do toho, pri čom večer „zbystrujeme" sluch a zrak! Ale predsa (!) poprežúvajme pár slov o tomto fenoméne.
Jeden z mojich priateľov je vášnivý rybár. Má to v rodine. Často si volajú s otcom a bratom, že chytili takú či onakú rybu. Úlovok samozrejme vždy poteší. Raz ma vzal so sebou a mohol som okúsiť čaro rybárčenia. Nahodíte udicu a čakáte. Sadol som si tam na brehu a obchytkávaný slnečnými lúčmi som sa ponoril do myšlienok. Čľapla mi do nich aj láska.
Jesenný čas je vhodným na zrýľovanie záhradiek. Niekomu je táto činnosť všednou, inému je zasa „blízka" ako vysedávanie pri internete pôvodným indiánom. Každý však tuší, že našu matičku Zem je potrebné občas prečesať. Pomáha jej to k dýchaniu, k rodeniu či k zachovaniu jej kvality. Občas prihnojíme, prekypríme, zasejeme semienka, polievame a trpezlivo čakáme úrodu. S ľuďmi je to podobné.
Tak ako sa umenie pohybuje medzi krásnym a škaredým, morálka medzi dobrým a zlým, tak aj náplň dní u ľudí má svoju dvojpólovosť - medzi nestíhaním a nudou. „Júj, kiežby mal deň aspoň 36 hodín, bolo by mi sveta žiť." Vyslovili ste niekedy čosi také? Alebo skôr používate vety typu: „Uf, to je múka - nudím sa ako pes v púšti." Ako sa teda máte?
Listy už žltnú. Niektoré sa červenajú a iné silou-mocou bránia poslednú zeleň. Vietor nafúkal aj do kalendára a už-už odvial všetky septembrové dni. Za oknami zaparkovala jeseň. Je to však taká nákazlivá potvora, ktorá sa dokáže rozliať aj do vnútra ľudí. A veru dostala sa aj tam.
„Všetko, čo chceme, je niekto, kto nás bude počúvať." Franklin P. Jones svojim výrokom vystihol jednu z popredných ľudských potrieb. Neviem, či aj vy, ale ja rád striedam samotu so spoločnosťou. Totiž sú dni, keď koleso môjho života nejde zastaviť, no a práve priatelia sú vtedy onou hybnou silou, ktorá ho núti neustále sa krútiť.
S plánmi a ich realizáciou je to často ako s počasím - nikdy neviete, odkiaľ sa priženú mračná a zmaria vám vaše predstavy.
Všimnite si, že život človeka sa podobá životu literárnej postavy. Spisovateľ ju najprv vymyslí, vsadí ju do určitého prostredia, vymodeluje jej zovňajšok, pripíše jej určité vnútro a viac-menej ju vrhne do rozihraného deja. Tá-ktorá postava sa následne snaží svoj život uchopiť a viesť. Možno zlyháva, možno víťazí a možno sa točí na tom istom bode. Nejedna rozprávka je toho príkladom. V skutočnosti sme na tom rovnako.
Nedávno mi jedna známa opisovala zážitky zo svadby, na ktorú vzala svojho kolegu z práce. Všetci ich dávali dokopy, tak si povedala, že tomu dá šancu. Ostala však zarazená, keďže tento chlapík orientoval minimálne polovicu svojho prejavu na seba. Priznám sa i ja, že posledné dva roky jedno z mojich predsavzatí znie „krotiť svoje ego". Občas mi totiž ulieta nesprávnym smerom. Z globálneho hľadiska sa egocentrizmus môže podpísať pod nejednu katastrofu. No a Chuck Norris, i keď je novodobým supermanom, nebude stíhať zachraňovať celý vesmír.
Azda sa to nezdá, ale jednou z najsilnejších zbraní je práve slovo. Občas postačí tiché „áno" a ľudský život je zachránený, poprípade sa tvárou rozleje nádherný úsmev. Hitler vyslovil rázne „Nie!" a následky toho znáša ľudstvo dodnes. Ľudia, ktorí vo svojej pracovnej náplni „šermujú" so slovami, pravdepodobne tušia, akou silou disponujú. Slovo bolo vraj aj na počiatku, snáď napokon neskončí čiernou bodkou.
Občas mi zo seba chodí nevoľno. Áno - občas, keď sa tak na seba pozerám a pozorujem sa, najmä to, ako nakladám so vzácnym časom, mám chuť zo seba vyzvracať všetko to, čo by som zo svojho života najradšej ihneď vyhodil. Presne, ako keď sa vám do žalúdka dostane niečo, čo tam nepatrí a spraví vám v ňom menšiu šarapatu. Musíte to dať von - možno sa vyprázdniť a začať znova. Miestami mi býva od toho duševného žalúdka zle aj celé dni. Je to ťažký súboj.
Človek často lieta v oblakoch, nečakajúc pád. Často je ochotný prijímať len víťazstvá, zabúdajúc na to, že prehry nás robia silnejšími. Životný kolotoč je pritom všetkom nádhernou jazdou - len cez všetky tie klesania a stúpania vieme napokon postrehnúť hodnotu vydobytého.
„Zrkadielko, zrkadielko, povedz že mi, čo na štýle môjho života mám zmeniť?" mohlo by znieť z úst hlavného hrdinu akejsi novodobej filozofickej rozprávky. Zrkadlo je síce obyčajnou všednou vecou každodennej rutiny, avšak zároveň veľmi užitočnou. Táto čarovná vec patrí k tým najúprimnejším „kamošom", akých máme k dispozícii. Je „kruto" pravdivé. Srdečne nám o nás prezradí pravdivo nielen vtedy, keď vyzeráme tip-top, ale aj v tie momenty, keď sme „posiati" chybičkami krásy. Čo tak vytiahnuť aj vnútorné zrkadlo a zočiť obraz nášho vnútra? Nepraskne? :o)
Funguje na báze podvedomia, prichádza odkiaľsi z tieňov myšlienok a šepká nám svoje odporúčania. Vynorí sa zo svojej tmy, aby nás do nej vtiahla, aby nás zviedla ako to šikovne urobil had v rajskej záhrade s Evčou a Adamom. Ak by mala byť Lenivosť obchodný zástupca poisťovne a ponúkať nám svoje produkty, asi by zarábala nehorázne prachy.
