Vošiel som do kuchyne a vrátil do chladničky nádobu so šalátom, ktorý mi uviedol žalúdok do spokojnosti. Do miestnosti sa práve plazila podvečerná tma, všade rozvoniavalo ticho a pokoj, a tak som si tam sadol a chvíľu tak zotrval. Zhodnotil som všetko to, čo ma obklopuje, čo vytvára moju spokojnosť, a to nielen hmotné zdroje, ale i duchovné, takisto ako aj ľudské. Pocítil som potrebu poďakovať za to. V tej samote som si premietol i predstavy o najbližšej budúcnosti a napokon odtiaľ vypadol. Späť do povinností.
Ten chvíľkový meditatívny moment sa stal pre moje denné dianie navonok nepatrným, ale predsa podstatným. Naladil ma pozitívne, akoby som načerpal energiu. Aj pre Epikura bol zmyslom a cieľom blaženého života nerušený duševný pokoj.
Meditácia sa totiž stáva vhodným odrazom pre začiatok hľadania odpovedí na rôzne otázky v životnej hádanke. Najmä s dôrazom na súčasnosť považujem meditáciu za akési pozastavenie sa, akýsi protipól súčasných tendencií, ktoré demolujú podstatu bytia človeka, z nich predovšetkým uponáhľanosť doby. Niekedy si skutočnosť pýta zastaviť ten životný kolotoč, do ktorého sme nastúpili.
Zastaviť sa, upokojiť, ponoriť do seba, hodnotiť, analyzovať. Veriaci sa v týchto situáciách strácajú a nachádzajú cez modlitbu a svoj najvyšší ideál, ktorým je Boh. Ján Pavol II. výstižne poznamenal: „S náročnosťou súčasného života rastie túžba po vnútornej modlitbe, ktorá umožňuje v hĺbke vlastnej duše stretnúť sa s Bohom.“
Exupéry sa vo svojom Malom princovi tiež dotýka potreby odpútať sa od sveta a ponoriť sa do seba. M.Jung, ktorý podrobne analyzuje toto veľkolepé dielo vyzdvihuje význam púšte v príbehu. Hovorí, že práve púšť je vo svojej pustote a nemilosrdnej tvrdosti miestom najhlbšieho stretnutia človeka so sebou samým. Exupéry totiž podotýkal, že pokiaľ človek so sebou vlečie hluk miest, nedokáže preniknúť do vnútra púšte, teda do seba.
Takúto svojskú púšť vie človek nachádzať na rôznych miestach. Asi najvhodnejším je príroda resp. akékoľvek miesto, kde je človek schopný sa odpútať od vonkajšieho sveta a preniknúť do najhlbších miest svojej duše. Verím, že tie „úniky“ nám pomáhajú dosahovať duševný pokoj, ktorý je základom šťastného života. Myslím, že človek ich potrebuje nielen vo vyhrotených životných momentoch, kedy niečo v živote viazne, ale aj vo všedných dňoch, aký bol aj ten môj dnešný. Ľudská duša predstavuje prameň, z ktorého vyviera život človeka. Pestujme ho.
