Prvonovembrová sobota prekvapila krásnym dňom. Ortuť teplomera poskočila až na dvadsiatku a slnce ochotne zosielalo cez lúče úsmevy. Nohou som vrážal do rýľa a obracal zem záhradky starej mamy. Moja myseľ sa tiež obracala. Kde–tu sa objavila dážďovka a dala najavo, že mi pomáha pri vetraní zeme. Kde–tu sa objavila dobrá myšlienka, ktorá mi zasa bola nápomocná pri prevetraní mysle. Občas sa divím nad veľkolepým prepojením prírody a človeka. Niet pochýb, že práve príroda je (s poetickým nadhľadom) kolískou, ktorú kedysi hojdal Boh a drobný človek v nej pokojne pospával – neustále nás motivuje.
Myseľ je podobná zemine – čo do nej zasievate, to z nej aj klíči. Všimnite si, že niekoho záhradka je zanedbaná, zarastená a úroda v nej je katastrofálna, poprípade žiadna. Sused od vedľa sa však môže popýšiť starostlivo udržiavanou a bohato rodiacou záhradkou. Podobne je to možno aj so životom majiteľov týchto záhradiek – zatiaľ čo ten prvý ho má spustnutý, život druhého je šťastný a bohatý. V čom tkvie tajomstvo takého úspechu?
Starý známy Marcus Aurelius nám okrem mnohých iných zanechal aj tieto slová: „Šťastie tvojho života záleží od druhu tvojich myšlienok.“ Myšlienky sú potvorky – často sa rozutekajú kade-tade, neraz skĺznu aj do tmavých dier. Preto je potrebné myseľ občas prekypriť, zasiať do nej nové semienka, s trpezlivosťou sa o ne starať, hnojiť ich optimizmom, láskou a skôr či neskôr sa tešiť z bohatej úrody. Samozrejme, že musíme bojovať aj proti škodcom. Každý deň je novou šancou stať sa dobrým „poľnohospodárom“ svojho života. Kyprime svoju myseľ! A pozor na tie malé dážďovky (myšlienky) – tie vedia zaliezť všelikde.
„Pri rozjímaní je náš duch akoby v záhrade. Keď z nej na konci rozjímania odchádza, vezme si so sebou niekoľko myšlienok – kvetov, aby sa po celý deň utešoval ich príjemnou vôňou.“ (František Saleský)
