Možno patríte medzí tých, ktorí sa radi pozerajú aj do vnútra človeka, nielen na jeho fyzickú stránku. Viem, kde sa nachádza dnešný svet...mnoho ľudí si zakladá na zovňajšku, no stále sme tu aj my, ktorým záleží aj na vnútornej kráse. Pretože neraz je to zvrátené - človek krásny ma vnútro hnusné a naopak pravdaže. To aký je človek skutočne bohatý, si myslím, že pramení z bohatstva, ktoré nosí v sebe. Podľa toho vie obdarúvať. Spoznávanie ľudského vnútra je ako spoznávanie sveta, odomkýnate rôzne komnaty a dostávate sa stále ďalej a ďalej... Tu je moja báseň o tom ako to vidíme ja:
Cez oči do duši
Tvár je ako kvet, ľudia ako obrovská lúka,
ten vädne, henten kvitne, každý sa kuká.
Za očami však nevidíš až do duše dnuka,
či srdce bolí, či teší sa, či od žiaľu puká.
Cez oči dívam sa každý deň ľuďom dovnútra,
jeden má zamknuté, henten sa naivne ponúka.
V pohľadoch cítiš čo cíti tá druhá strana,
tušíš či chuť jej šťastia je sladká či slaná.
Zrakom čo ako lúč slnka do srdca vniká
dokážeš rozoznať či sa duša smeje či vzlyká,
a srdcom svojím, ak cítiš ním, pohladíš city
človeku, ktorý sa trápi, nádejou si ty.
Niekedy postačí úsmev očiam, čo sú oproti,
lebo tá duša, čo cíti, to iste pochopí.
Svet je ako lúka, kde kvetom treba nehu,
otvor si oči, keď ňou kráčaš, buď v strehu.
Pohľadom očí snažím sa rozoznať masky,
ktoré nosia ľudia s láskou, aj bez lásky.
Niekedy postačí úsmev, bez malej hlásky,
aby si rozžiaril tvár, bez slova, bez otázky.
Nech sa Vám darí odhaľovať ľudí aj z ich tajomnej stránky, zvnútra, kde sa ukrýva skutočná krása a bohatstvo človeka. Niektorí čakajú možno na Váš dotyk, na Vaše slová, na Vašu lásku. Veľa šťastia
