Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)
Do Tvojho náručia.
Po ceste prašnej, kamenistej,
krok za krokom,
nevediac ako,
míňam minulosť za mnou.
Lúče slnka podopierajú mi tieň,
vzduch vonia slobodou,
moja trasa bude ešte dlhá.
I keď občas sa potknem
a kolená precedia kvapky krvavé,
úsmev mi nevädne,
z nebies spúšťa sa tichý potlesk.
Keď ma na ceste prekvapí silný dážď,
zisťujem, že bez dáždnika je lepšie.
Kvapkami lásky mi zmývaš prach z očí.
Vidím.
Si však aj Hrnčiarom mojej duše,
hnetieš ju a krstíš
nielen vodou, ale i ohňom,
aby sa stala takou,
akú ju chceš mať.
A tak sa stále nanovo odhodlávam
vyjsť zo seba Tebe v ústrety.
Už viem, že nie je možné padnúť
nižšie, ako do Tvojho náručia.
