Najkrajšia perla
Čo cítiš keď skloníš sa k bábu čo spí?
Spokojne dýcha, Boh kreslí mu sny.
Pritúľ sa jemne, skloň sa k srdcu jeho,
Badáš ten tlkot? je naplnený silou a nehou
Tep, ktorý počuješ šepká Ti tajomstvo,
Čo človek v sebe má, aké kráľovstvo.
Už malé dieťa vlastní viac ako vie,
Odráža to cez úsmev a číry smiech.
To tajomné rástlo s Tebou od mala,
V srdci si stále tým bábom ostala,
A i keď svet a príroda tlačí ťa inam,
Tá krása dieťaťa neustále spí tam.
Si dospelá, no stále to v Tebe tik tik tiká,
To tajomstvo, ktoré narodením vzniká.
I keď možno len spí, zahalené časom,
Preniká v úsmeve, pohľadom, hlasom.
Pulzuje v krvi, vyviera z hĺbky duše,
Je darom podobným perle z mušle,
Nie každý nesie si niečo také vzácne,
Iba v niekom nájdeš to detsky krásne.
Láska je tajomstvo, ktoré sa v nás rodí,
Človek ho stráca, keď ho svet zhodí.
Avšak v Tebe stále tak silne tik tik tiká,
Tá láska priezračná, aj do mňa vniká...
Chcem sa premeniť, byť vzduchom tým,
Ktorý do seba vdýchneš, keď snívaš sny.
Chcem cítiť ako ona v tebe tik tik tiká,
Tá láska, z hĺbky srdca krásna – pramenitá.
