Mesto už začínalo ožívať, bolo niečo po ôsmej, autá sa splašenenáhlili do práce každým smerom, polospiace čašníčky vyťahovali pred podniky upútavky s pivom na stojanoch, sockári sa vytešovali z nového prežitého dňa, niekto sa práve pripojil na net, aby tam skapínal celý deň a sledoval diskusie „na skle maľované“ pokecu a iní sa len prevalili na druhý bok, aby dokončili snívanie o kadejakých absurdných veciach.
Aj na intráku to fajne žilo. Jerry mal pocit ako keď sa striedal po nočnej smene na brigáde kedysi cez prázdniny. Tam kde iní končia, ďalší začínajú. Na brigáde tí , ktorí odchádzali, boli rozbití po celonočnej smene a tí čo prichádzali, vyžarovali sviežosť. Lenže tu to bolo opačne. Jerry prichádzal značne v roztretom stave a ostatní do panterovo-ružova vyspatí odchádzali na svoje fakulty, kde poväčšine na prednáškach nechávali sedieť svoje telo, zatiaľ čo duch opustil vnútro ako prd a vzdialil sa trebárs do blížiacich sa piatkových bezstarostných chvíľ s priateľmi, alebo aspoň s mĺkvym psom.
„Pozri, skús toto. Ste takmer rovnako širokí, len on je namakaný a ty skôr ovísaš tukom.“ – Tom priniesol triko, ktoré zbehol požičať na intráku od známeho. Duch sa zaškeril, nikdy také nenosil. Kým si ho obliekol a šiel pozrieť v kúpeľni do zrkadla, Tom mu na drzovku roztrihal a roztrapkal kde-tu rifle.
„Čo to robíš?! Matka ma obesí za gule!“ – lapal dych Duch akoby mu niekto odhryzol z posledného obloženého rožku na svete.
„Chcel si nejak vypadať?“ – pozrel na neho prísnym pohľadom. Duch prikývol, v očiach mal však stále zhrozenie. „Tak mi do toho nepičuj. Mením tu históriu, otáčam tvoje plachty iným smerom. Tu máš, obleč si to!“ Hodil mu ich ani čo by to bol chudák Oliver Twist, odkázaný na sociálnu pomoc iných. Dal mu svoje botasky, ktoré ho síce troška tlačili, ale dalo sa to prežiť. Nakoniec Duchove vlasy s pomocou gélu priviedol do bláznivej podoby – každý smeroval niekam inam.
„Som na seba hrdý, takto ťa neurobí ani Rochniak s Kittnerom!“zakončil Tom nadšene.
Stláčal šestku ešte skorej ako sa dvere na ošemetnom výťahu zatvorili. Oči mu už spali. „Zveziem sa s Tebou Jerry.“ – dovnútra ešte stihla nastúpiť Lara. Plnetvarovaná, inteligentná, nedobytná čiernovláska s hnedými tigrími očami bývajúca na babskej izbe o dve ďalej ako oni. Ale uši jej troška odstávali, inak by nemala ďaleko od dokonalosti. No túto jedinú chybičku zakrývala vlasmi a fešnými náušnicami so Svarowského kamienkami vo vnútri. Viac-menej, keď Vás človek pohltí - zaľúbite sa do neho, milujete predsa aj jeho chyby. A isto ich mala viac, len dnes je taká doba, že všetko sa dá zakryť a s použitím rôznych ženských "omietok", drogérie, feši handier, Backhamovo-Victoriiných vôní a úsmevu sa z vás stane idol minimálne pre malé deti.
„Ťažká noc?“ spýtal sa jej Jerry, keď sa kukol na jej rozpité očné tiene a všetko ostatné, čo sa natre na oči, keď sa ako ženské pokolenie chystáte na diskotéku. Zahľadená do zeme, brada podopretá rukou, na sekundu sa asi vrátila o pár hodín či možno minút späť a z očí sa jej bez pýtania či pozvania pustili von bolestivé slzy. Jerry bol síce rozbitý ako ďalšia minuloročná vianočná ozdoba, ale city mu ešte blikali zelenou, všimol si, že čosi nie je v poriadku. Podišiel k nej, odhrnul jej z tváre vlasy a spýtal sa jj, či sa niečo stalo. Prikývla. Stihla ešte vysloviť „Rozišli sme sa...“ a vzápätí sa mu bezmocne a vysilene zložila na hruď, pričom slzy už nezastavilo nič, aby nabrali voľný spád a ventilovali žiaľ a smútok.
Po tom ako ju odprevadil na izbu sa konečne dostal do tej svojej. Keď odomykal, mysľou mu preblysol obraz tohodňového prebúdzania - keď netušil kde je, s kým a čo sa dialo. Štvalo ho to. Tie dve baby celý čas na diske odbíjal, odstrkoval a ani by ho len nenapadlo, že sa ich čo i len šuchne, nie že sa medzi nimi ráno prebudí. "Bože..." povzdychol si a to už ho vovnútri čakalo ďalšie prekvapenie.
"Ešte si daj na seba môjho voňavého Huga a svet je tvoj!" Tom podával Duchovi svoju vôňu, keď celkovú podobu znovuzrodeného Ducha zbadal Jerry.
"Hm???" zareagoval ako otec, ktorý zbadá prvýraz svoju dcéru v pubertálnom sexi prestrojení, nakechlenú, s krátkou minisukňou, ako studňa hlbokým výstrihom a silným parfémom. Jerryho tvár mixovala rôzne gestá, keďže prehýrenou nocou oslabená myseľ mu to akosi nechcela spracovať. Prižmúril oči, zaostril, zdvihol dohora obočie, skrčil nosom ako agresívny pes, proste neveril tomu čo vidí. "Všetko v poriadku?" radšej sa opýtal. Možno je to sen a z Toma sa teraz vykľuje Alica z krajiny zárakov a z Ducha nejaký premúdrelý zajac.
"Toto je nový Duch." predstavil ho podobne ako zvodné promotérky v nákupných centrách nový druh automobilu renomovanej značky. "Však je geniálny. Vlastne...ja som geniálny, že som ho tak namakal. No povedz, nie je na zjedenie?" zašaškoval Tom s teplým prízvukom.
"Niekedy je život samé prekvapenie," podotkol Jerry a zvalil sa na svoju posteľ, ktorá si už mesiac pýtala prezlečenie obliečok a plachty. Rohodol sa, že si pre ten deň dáva v škole dovolenku, nepôjde. Treba mu predýchať všetko z posledných pár hodín a možno aj zamyslieť sa nad sebou, čo je u mnohých vysokoškolákov netradičný dej. Myšlienka náhle ako láska votrie sa do vašich myšlienkových pochodov a vy si kladiete otázky, na ktoré väčšinou odpovede nieto, premýšľate i keď často bezvýsledne, ale krok vpred je vykonaný. Už je len otázne, či vaša myseľ je na úrovni schopnej napredovať a vyvodiť nejaké racionálne východisko-riešenie. Jerry myslel, pýtal sa, ale na nič neprišiel. Zaspal.
Tom s Duchom medzitým navštívili fakultu s očakávaním reakcií na Duchov nový look. Ten nedal na seba dlho čakať, presne päť sekund. Len čo vyšli z izby a zamykali, Kika - ich susedka a spolubývajúca Lary, si Ducha všimla a podobne ako Beethoven sluch, ona stratila na určitý čas reč.
"Kokoooos, čo si bol v zmenárni v estévečke? Riadny si!" chytala sa neveriacky za hlavu. Po Kike prišlo ešte asi tridsaťdva podobných reakcií. Taká je dnešná doba - je rozdiel, či si dáte na seba vrece, do vlasov original slamu a na vrch vôňu a la hnoj, alebo sa vyfintíte do podoby svetovej celebrity. Súčasné ľudské oko si všimne zmenu a ihneď podstupujete procesu hodnotenia. Duch bol na tom lepšie, dovtedy si ho totiž nikto nevšímal a teraz jeho zmenu pozitívne hodnotilo nejedno kritické oko.
Tom mal šťastie a v škole natrafil na Mišku - svetlý obraz jeho dní. Len si z diaľky zakývali, ale aj to ho potešilo. Predošlú noc, prvý raz odkedy je na výške, na diske nepil. Akurát ten jeden s ňou, ale tomu sa odolať nedalo, aj keď kvôli tomu prehral stávku. Viacmenej to robil aj pre mamu, keďže chorá ležala v nemocnici a ešte prednedávnom bola na hrane života a smrti. Mladý človek väčšinou nestíha vnímať svoj život aj z pohľadu opačného, takého, aký má možno starý človek alebo človek, ktorý je k smrti blízko skrz iných príčin. Potom prichádza to zaskočenie a náhle vníma veci úplne inak, inak k veciam pristupuje. Tom sa zo dňa na deň presunul o tri levely vyššie. Odlišne ponímal ženy, hodnotu života, prítomnosť blízkych, v pozadí všetkého sa ako farby vychádzajúceho slnka v pozadí hôr vyťahovala láska.
Poobede sa všetci zišli v Larinej a Kikinej izbe. Bežná vec, kedy sa viacero ľudí ocitne na jednej izbe a kvasia, pijú, húlia, učia sa, čumia na film, alebo len tak...diskutujú. Lara plakala do vankúša, Jerryho stále štvala tá noc, Tom pomýšľal na Mišku, Kika na Toma, Mary, spolubývajúca Lary a Kiky, četovala sediac za stolom a Duch myslel na svoj celodenný úspech - za celé mesiace, odkedy študoval si ho nevšimlo toľko ľudí ako dnes. A stačilo vymeniť len rám, aké jednoduché...
"Ja neverím na lásku, podľa mňa je to len výmysel ľudí. Pri sexe máš hmotný dôkaz, ale láska? Namotáš sa a sklameš, tak na čo to je?" ozvala sa Kika pozerajúc na usmoklenú Laru, a tak sa do všetkých hláv v izbe vnorila téma: Láska.
"Kedysi som veril na lásku, aj som ju zažil, ale potom sa to otočilo a teraz sám neviem čo chcem a čomu verím. Podobne ako keď si malý a veríš na Ježiška, potom vyrastieš, zistíš pravdu, ale po čase začneš premýšľať o Bohu...asi tak som na tom. Už mi chýba iba to premýšľanie." ozval sa aj Jerry.
"Celý život som bol len taký pojašený, ale v poslednej dobe sa nad tým viac a viac zamýšľam, podľa mňa niečo také medzi ľuďmi bude. A nezistil som to na mileneckej láske ako ostatní, ale teraz, keď mama skoro umrela. Zbadal som, že ľudia nie sú len dielce legoskladačky, ktoré sa k sebe tisnú a vytvárajú život, ale že medzi tými dielcami existujú väzby, city, možno tam niekde existuje aj láska. Ešte som na ňu asi nedozrel." na prekvapenie väčšiny takto úprimne zareagoval večný smilník Tom. V duchu vedel, že i keď doteraz na lásku neveril, už cítil, že ona si v jeho živote hľadá miesto a on sa tomu nebráni.
Duch sa hanbil ozvať sa, no v sebe si tiež kládol otázku lásky. Zažil ju raz, už dávno, síce krátko, ale veľmi intenzívne ju prežíval, aj rozchod tak ako teraz Lara. Preto si bol istý, že láska existuje, túžil po nej, ale nedával si kvôli svojmu priemernému vzhľadu veľké šance na úspech u nejakej "princeznej".
"A čo ty Mary? Čo hovorí tvoj boh na toto všetko? Čo si myslíš o láske?" Jerry vyzval do diskusie Larinu a Kikinu spolubývajúcu, ktorá dovtedy četovala na nete, ale po celý čas vnímala ich diskusiu, pútalo ju to. "Alebo ten krížik na krku nosíš len tak pre imidž?" pošteklil ju slovami Jerry.
Otočila sa a pozrela na nich, všetci na ňu mrkli pohľadom a čakali na jej vyjadrenie ako veriaci na Ježišove slová v Biblii. Aj uplakaná Lara zdvihla hlavu, aby sa na ňu pozrela a vypočula si jej slová. Vedela, že v nej je niečo viac, že i keď je slušnejšia ako ona s Kikou, jej slová sú vždy na mieste a ukrývajú pravdu.
Mary sa bez slova otočila späť k obrazovke počítača, ruky jej začali lietať po klávesnici a po desiatich sekundách sa zastavili, prehltla, navlhčila si v rýchlosti pery a prečítala: "Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko pretrpí. Láska nikdy nezanikne." otočila sa k nim, jemne sa pousmiala a dodala "To hovorí môj Boh." Lara jej úsmev opätovala, mala ju rada.
Hlavne medzi mladými, ktorí na určité obdobie svojho života prežívajú citový boom, sa často objavuje slovíčko vzťah. Niekto to chce riešiť silou-mocou, zdá sa mu to "trendy" ako zmena farby vlasov, jednoducho chce byť "in", chce mať vzťah. Iný nechce byť sám, cíti potrebu niekoho mať. Niekto chce byť sám a niečo také ho nezaujíma, skôr sa spustí pri počítačovej hre a unikne realite a tomu tajomnému citu. Niekto je donútený byť sám, lebo nevie nájsť tú správnu bytosť napísanú božským scenáristom práve pre neho. Niekomu stačia priatelia, rodina, zviera a ostatné necháva na osude. Vo všetkom však v pozadí drží pokope to čarovné, bez čoho mnoho ľudských životov nemá zmysel. Ako povedal Tom: ľudia sa k sebe tisnú, zapadajú do seba, spájajú sa, tak ako legoskladačka, no ťahá ich k sebe aaj kýsi lep, niečo neviditeľné ako magnetické pole medzi dvoma magnetmi, ťahá ich k sebe láska. Výri vo vzťahu či už rodinnom, priateľskom, partnerskom...mimozemskom možno tiež. Je tam, dýcha v nás. Niekedy je len otázne, kedy začne vychádzať v tom našom pozadí. U niekoho to potrvá mnoho rokov, no každý človek, ktorý má city a srdce, ju raz určite pocíti.
"Boli sme raz milovaní. A tak budeme raz, spasení." spieva Paľo Habera.
