Večerný rozhovor mu poriadne porozhadzoval vnútornosti, ani čo by mu do nich niekto ládoval zbíjačkov v tej chvíli, keď sestrička zavolala ohľadom výsledku operácie jeho mamy. Vedel, že šanca na prežitie bola menšia ako opak, a aj keď veril, že mama prežije, kdesi v pozadí, tam ďaleko vo vedomí, sa ohlasoval škriatok, ktorý mu šepkal "Musíš byť na to pripravený, inak to neznesieš, zmier sa s tým." NIE! Odpovedal mu Tom, ale zároveň myslel na jej smrť.
Jerry premýšľal nad životom, nudil sa. Nič mu nedávalo zmysel, uviazol v pocite bodu mrazu - v jeho živote skapal pes, nič viac. Raz si kúpil domácu zver aby mu nebolo smutno - kanárika, nechal ho na povale domu a potom na ňho zabudol, odsral sa na chatu s kamošmi, na trojdňový Degener maratón a vtáka nechal "zdechnúť", cez malé okienko na neho pražilo slnko - potom ho len hodil mačkám na dvor.
- Nejaký si nesvoj, chýba ti frajerka chlapče? to za mojich čias... – prehovoril k nemu starý otec a opäť spomínal. Jerry ho po desiatich sekundách prestal vnímať, pomyslel si Jasné starký môj, keby si ty vedel, čo som stváral s tou štyriadsiatničkou v buse, jedol by si radšej polievku bez slov, ak by ti hrdlo pustilo. Odvliekol sa radšej na kopec a tam si zapálil špeka, ľahol si na trávu a myslel desať krát rýchlejšie a stokrát nezmyselnejšie ako predtým. Chcel vedieť, o čo mu ide v tomto živote, ale nenachádzal odpoveď. Vyštuduje, nabúcha nejakú ženskú - možno to bude z lásky- , nájde robotu, tam sa bude srať do dôchodku, potom spomínať ako teraz jeho starý otec a nakoniec skape ako pes. Pohreb, tará, odpočívaj v pokoji, poprípade sladko. Zadal si tému na myslenie: Čo si dať na pomník. „Nelúčim sa, len idem na pohárik s Bohom“ alebo „Spím sladko, stretneme sa tam, hlavu hore“ alebo iba jednoduché „Dovi dopo“ a ešte k tomu dá smejka, veď o nejakých päťdesiat rokov bude „in“ ktovie čo. Nakoniec to vymyslel so spopolnením, prach z jeho kostí nech rozsypú na tejto lúke, kde si pravidelne odpaľoval špeka.
- Volám Vám ohľadom tej operácie. – zaznelo v sluchadle na druhej strane drátu, zaznelo príliš vážne a príliš klesavo. - Síce operácia prebehla v poriadku, vaša matka... v tom cvaklo a jemu došla baterka. Čakal na tie slová ako mnohí v očistci, ako gladiátor na palec hore či dole, čakal ako mucha na ďalšie čerstvé lajno. Šmaril od nervov mobil o zem. Došla mu tá drbnutá baterka, ako naschval. Našťastie bol maniak, bežný v dnešnej dobe, čo má aspoň dva mobily a tri sim-karty, klasika. Preložil kartu a volal späť.
- Prežila to, ale ešte to nie je zachránené, čoskoro bude potrebovať ďalšiu operáciu. – to mu stačilo, vydýchol si. Poslal do piče škriatka v jeho podvedomí, ktorý mu predtým naznačoval, že matka to neprežije. Prvé čo mal chuť spraviť bolo sundať sa, opustiť sa ako bezdomovec, reštartovať, ísť do blata, do kolien, bolo to u ňho automatické ako keď vám treba na veľkú potrebu– pocítite nutkanie, tak konáte, idete na záchod a vrhnete päť hovien, tak to bolo aj u ňho - najradšej by zašiel do baru a šupol si päť pohárikov za päť minút. Dal si facku tak ako mu to kázal mladý kňaz. Už nemohol byť taký ako v minulosti, stačilo. Vedel čo urobí, pôjde domov a navarí niečo. Pri varení sa cítil takisto dobre ako pri sexe, len sem-tam sa viac zašpinil.
Prebral sa, lebo mu nejaký "pičacinec", ako to nazýval Tom, liezol do nosa. Nevedel koľko spal na lúke, ale spal dobre. Teraz sa skláňal nad ním nejaký bača, ktorý ho šteklil steblom trávy po tvári.
- Chlapče, je ti dobre? – spýtal sa ho ako Mrázik Nastenky. Lenže Jerrymu ešte "písalo" a videl inú nástenku kvetov. Nebol si istý ani tým bačom, kde sa tam vzal. Bol to jednoducho kvalitný matroš. Bača mu dal žinčice, myslel si, že chlapcovi prišlo zle, vyzeral nejak bledo, oči mal zvláštne a sucho v ústach. Jerry si myslel, že je to mlieko, navyše po tomto materiály mal vygrádované suchoty, a tak exol skoro pol litra. Prvý raz v živote pil žinčicu, nevediac o tom. Prvý raz v živote obzvracal baču. Prvý raz v živote počul ako bača povedal „Si ty pekný kokot, číj si šuhaj?“. Keď mu odpovedal, bača pokýval hlavou a začal spomínať ako spolu šantili s jeho starým otcom. A Jerry bol tam, kde predtým - ušiel z domu, aby nepočúval starého otca ako spomína tie isté príhody, ktoré už poznal odzadu či z boku a teraz mu tento báčik bude robiť to isté. Lenže báčik mu dal potiahnuť zo svojej dýmky, kde mal natlačený nejaký vlastný tabáček.. Ej, opäť si ľahol a počúval hlas prírody, prebral sa až za tmy. Nevedel ,či to bolo skutočné alebo halucinácia. Pobral sa domov, kde ho starká privítala prednáškou, že sa zdržal a za ich čias....
Tom už začínal mať jasno v tom, čo Jerry ešte ani netušil, aj keď - pýtal sa „Aký život má zmysel?“... Síce to spoznal na živote svojej matky, na situácii, ktorá otriasla celým jeho životom, ale postavila ho do roly, ktorá je akýmsi prechodom do stavu dospelosti, zatiaľ čo Jerry sa uberal opačne, páčilo sa mu zmeniť život smerom k tomu, aký viedol doteraz Tom, no nevedel povedať, aký to má zmysel, i keď si kládol na to stále otázky, odpovede sa nezjavovali, tak ako sa nezjavuje na našej tvári úsmev, keď nemá dôvod. Možno je dobré občas si ľahnúť kdesi mimo ľudí na nahú lúku, pozerať sa na nebesia a pýtať sa ich, kam sa uberajú, pýtať sa seba, kam sa uberám ja. Odpoveď nepríde vždy, ale ten kto sa pýta, sa raz aj dozvie... :oo)
