Spil sa sám so sebou. Sestra odišla spať k starej mame a Tom ostal doma sám. Otvoril si bar a vybral spišskú hrušku, prvá fľaša, čo mu padla do ruky ako náhodná karta. Z reproduktorov nechal prúdiť obľúbenú hudbu, vhupol do sedačky a hľadiac do plafónu vnímal len kolotoč svojich myšlienok. Mama, on, ženy, chľast, mama, on, minulosť, budúcnosť, mama, on, život a smrť. Bol sám sebe sám, nie sám sebe pán, keďže sa práve opustil s fľaškou. Jeho JA už predstavovalo už len slabý odraz jeho vnútra. Sedel tam ako asociál na lavičke v parku, jeho duch akoby opúšťal telo, stúpal kamsi do výšin a rozplýval sa v cigaretovom dyme. Zaspal hlavou na stole. Hneval sa, veď lekár povedal, že srdce jeho mamy to pravdepodobne nevydrží. Operácia sa nezastaviteľne blížila.
„Ahoj, ak chceš, môžeme sa stretnúť. Pôjdem o týždeň opäť tým autobusom, ak pôjdeš aj ty, sadni si ku mne a niečo vymyslíme. Veronika. – SMS ho pošteklila asi všade, na srdci, na tvári, v žalúdku, aj tam dole. Jerry vyskočil ako Pľuščenko v trojitom axly nad ľadom a zároveň klesol na kolená ako Miro Šatan po strelenom góle a so stiskom pästí si hovoril Yes! Tá žena v stredných rokoch, s ktorou sa bez slov zoznámil v autobuse, mu vŕtala hlavou ako červotoč drevom. Pamätal si, že takto sa tešil naposledy asi keď dostal na Vianoce elektrický vláčik, ktorý neskôr zoskratoval a rozobral.
„Jasné! Teším sa na Teba. Kiss. Jerry“ keď odosielal správu, ruky sa mu triasli ako jeho starkému, srdce mlátilo ako šialené, žalúdok vibroval. V tom vošla jeho starká, u ktorej býval, priniesla mu večeru a taktiež jeho nové rifle za niekoľko desiatok eúr.
„Zašila som ti tie rifle, pozri. Neviem čo si stváral, že si ich tak roztrhal, sem som musela dať dokonca záplatu!“ Chytil sa za hlavu, keď to videl. Rifľiam predtým nič nebolo, také sa nosia, rozdriapané priamo z obchodu, ale vysvetliť to starým ľuďom... Nemal slov, ale nechal tak. Mal starkú rád, aj keď občas nestíhala chápať dobu, on ju chápal. Myseľ mu posunula ihneď pred oči Veroniku, ktorá ho v tom prezvonila. Zabudol na rifle, vyskočil a objal starkú akoby ešte poďakoval za zašité nové rifle.
Krk mal ako odlomený – tak sa cítil, opica bola slušná. Zdvihol hlavu zo stola a rozmýšľal, čo sa v noci dialo a či je byt v poriadku. Nenašiel žiadne zvratky, žiadnych ľudí, ani rozbité veci, takže z toho si vyvodil, že pil asi sám.
„Príď do nemocnice, mamke sa pohoršilo,“ správa od jeho sestry čakala na prečítanie.
„Piče!“ zvrieskol na celý byt. Veril, že sa to zlepší, nie zhorší. Včera sa kvôli tomu spil do nemoty, nevedel ako ďalej, trápila ho mama. Dal si pololetnú sprchu a letel.
Mama bola slabá, lekár mu pred dverami povedal, že večer ju budú operovať, ale zhoršilo sa jej na toľko, že by bolo dobré, ak by sa s ňou rozlúčil poriadne, lebo dnes sa môžu vidieť naposledy. Mal chuť mu roztrepať hlavu, akoby za to mohol lekár, ale ovládol sa. Hneval sa na svet, nechcel to prijať, nedokázal si nič také pripustiť. V izbe pri posteli už sedela nariekajúc jeho sestra a stará mama. Ledva sa udržal aj on, zatínajúc päste, slzy. Pohľad na mamku ho obmäkčil, podišiel k nej a pobozkal ju na líca. Rozprávali sa, on nechápal situáciu, „Akoby mohla umrieť“? pýtal sa sám seba. Znamenalo to pre neho ako keby sa práve dozvedel, že zajtra je koniec sveta.
„Vždy som vás ľúbila a žila len pre vás zlatíčka. Chcem, aby ste to vedeli, ak by sa niečo...“ keď to vyriekla, Tomovi vypadli z očí slzy, neubránil sa, ruky sa mu roztriasli, klesol čelom ne jej ruku a plakal. Nezmohol sa na nič, len na nemé slzy dojatia.
Keď to dokončil, zasmial sa, krútil hlavou, že akí sú tí ľudia dementní. Existuje tísíce krásnych vecí, ktoré by dokázal vyrezať z dreva ako darček k narodeninám, ale nie tento chlapík chcel toto. Ešte aj s mašľou, ktorú našiel v zásuvke starej mamy.
„Chcem kokot,“ vyslovil ten chlapík. Objednávka ako objednávka, peniaze ako peniaze, tak Jerry zmajstroval penis. Takú požiadavku ešte nemal. Krútil hlavou nad tým, čo ľudí nenapadne a myslel na Veroniku. Bol ňou posadnutý ako deti Harry Potterom. Žaluď spravil jemnú ako detská ritka, bol na seba hrdý, aj keď si nevedel predstaviť myšlienky starej mamy, ak by mu to našla. Radšej zavolal týpkovi, nech si pre to hneď aj príde.
„Tak tu ma máš, prišiel som, so sklopenými ušami ťa prosím, nedovoľ, aby umrela! Vezmi si mňa, Bože! Počuješ? Ona je nevinná, ja som kurvačlovek, mňa si vezmi, ju nechaj,“ kľačal Tom v prázdnom kostole, zatínajúc prsty v prstoch zovreté, slzy prehĺtal a pred očami mal stále zoslabnutú mamku, ktorú mali čochvíľa operovať. Záležalo mu na nej ako nikdy na nikom. V živote nechodil do kostola, neveril, ani nemienil – zavrhoval Boha, jeho kostol predstavovali bary, veril v hmotné veci, nie zjavenia a neviditeľné činy, veril v alkohol, v ženy, v orgazmus. Teraz však padol na kolená a prosil Boha o pomoc – zúfalstvo ho k tomu prinútilo, keď idúc z nemocnice zazrel kostol. Takto tam ostal hodinu, počas ktorej mala prebehnúť operácia.
„Pre kokota kokot,“ pomyslel si Jerry, keď odovzdával vystrúhaný penis chlapíkovi, ktorý si ho objednal. Bola sobota, netušil, čo bude robiť. Napokon vzal vak a šiel sa prejsť na blízky kopec. Tam si sadol, roztvoril knihu a čítal. To boli jeho obľúbené chvíle. Potom vytiahol vlastnými rukami vystrúhanú fajku, natlačil si materiál, zapálil, potiahol a ponoril sa do vnímania nadreality. Tráva mu neraz otvorila komnaty mysle, ktoré by v normálnom stave nešli odomknúť. Nechcel sa s tým priznať nikomu. Naučil ho na to jeho kamarát, ktorý bol na tráve závislý. Jerry si šupol len rekreačne, občas.
Tom si pred kostolom zapálil cigaretu. Už vedel, čo urobí ďalej. Mal kamaráta, s ktorým v detstve vyrastal, neskôr sa tento od neho o šesť rokov starší chalan vybral cestou kňaza. Od vtedy sa veľmi nevideli, Tom to neuznával, že šiel za nejakého duchovného. Ale chlapík bol vždy veriaci, raz jeho život visel na vlásku, preto sa rozhodol ako poďakovanie za to, že tu stále môže byť, venovať svoj život Bohu a vstúpil do kňazských radov. Tom za ním zašiel osobne. Mladý kňaz bol z jeho prítomnosti zaskočený, ale milo prekvapený.
„Vieš mi teda helfnúť? Daj mi radu ako ďalej, som už zúfalý,“ obrátil sa na neho potom, ako mu všetko vysvetlil – že aký on bol v skutočnosti, že si len užíval, že kašľal na nejaké prejavy lásky a teraz si to všetko uvedomil. Chce sa zmeniť. Kňaz prikývol. Bol jedným z tých moderných, ktorí vedia hovoriť pútavo, zo života, do srdca, hlboko do duše, bez servítky a narovinu.
„Pomôžem ti k tomu, aby si si pomohol sám, ak sa mi úplne zveríš do rúk,“ vyzval ho kňaz.
„Rob si so mnou čo chceš, len mi pomôž!“ tlačil na neho Tom v zúfalosti.
„Dobre, upokoj sa a zavri oči, bude to tak lepšie,“ poslúchol ho Tom a privrel viečka v očakávaní ďalších inštrukcii. Prišlo však prekvapenie, ktoré nečakal ani v sne.
Kňaz mu vsadil poriadnu chlapskú a bolestivú facku, rezala ako rana boxeristu a Tomovi chvíľu trvalo, kým sa spamätal, čo sa deje. Zanieslo ho a keď sa pozbieral, vyrútil sa na svojho kamoša kňaza s otázkou Prečo?
„Aby si sa prebral Tomáš, preto,“ sucho odvetil kňaz, ktorý vedel, čo robí. Inému by to neurobil, tobôž nie veriacemu zo svojich radov, ale Tom bol jeho priateľ, záležalo mu na ňom, aj keď nebol veriaci.
„Premýšľaj nad sebou, dávaj si facky, ktoré ťa majú prebrať k životu, vytriezvej, prosím ťa z tej opice, čo ťa sprevádza už roky a postupne nájdeš zmysel, ktorý ťa urobí šťastným,“ prehovoril mu do duše. Tom sa zamyslel, musel sa posadiť za stôl, vložil si hlavu do dlaní a privrel oči. Myšlienkami bol opäť pri mame. Každú chvíľu mu mali volať a vyriecť verdikt operácie. Poďakoval sa kňazovi a šiel sa prejsť ulicami mesta.
„Pozri sa na nebo, vidíš tú krásu? Je to paradox, že sa preháňame životom, mysliac si, že máme oči otvorené a srdce takisto. No sem-tam sa je potrebná poriadna facka, aby sme sa nanovo nadýchli, aby sme pochopili, že niečo tu nehrá, že oči sme mali celý čas zatvorené a nevnímali, nevideli sme mnoho vecí vôkol nás, že naše srdce nevpíjalo krásu, ktorú vyžaruje svet navôkol nás, krásu, ktorá sa neraz skrýva v tak obyčajnej veci ako je slnko, láska, človek či tie nebesia hore nad hlavou.
